Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChovVýživaVýchova
Základy
Socializácia
Hierarchia
Problémy ČsV
Cestovanie
Venčenie
VýcvikVýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

 

Socializácia

Socializácia je v živote KAŽDÉHO plemena psa a vlčiaka dvojnásobne základom spokojného spolunažívania. Každému majiteľovi psa je jasné, že ak šteňa nebude dobre kŕmiť nemôže čakať, že v budúcnosti nebude mať zdravotné problémy, rovnako aj socializácia od útleho veku šteňaťa pripraví na budúce situácie, v ktorých sa nezľakne a nebude mať problém s delobuchmi alebo cestovaním v autobuse. Pretože o tom socializácia je – pripraviť psa na všetko, s čím sa môže stretnúť v budúcnosti a čoho by sa nemal zľaknúť a ako má správne reagovať.

Šteniatko spoznáva seberovných...

Šteniatko v tejto "bežnej" situácii spoznáva mnoho nového - deti, rýchle pohyby zvláštnej veci - kolotoča, krik, druhých psov,...

Kedy začína – končí obdobie socializácie?
Je to obdobie medzi 6 - 7 týždňom do cca. 10 - 12 týždňa. No to neznamená, že starší pes nepotrebuje nové podnety. Práve naopak s vekom pridávame zložitosť podnetov. Menšie šteňatá už majú základy od chovateľa. Ten predstavuje spojenie so svetom ľudí a šteňatá ho berú ako rovnocenného. Chovateľ by mal v období okolo 3. týždňa šteňatá nechať spoznávať sa s viacerými ľuďmi a budovať „pôdu“ pre vás, nového majiteľa. Chovateľ má určite kamarátov, ktorí mu určite radi pomôžu – návšteva cudzích ľudí je mnohonásobne účinnejšia, ako keby bol chovateľ nepretržite so šteniatkami.

Na socializáciu nikdy nie je neskoro a nikdy nekončí.

Ako pokračuje majiteľ
Keď si privezieme psíka do nového prostredia od chovateľa, necháme ho adaptovať sa, privinúť na nás a vytvárame si s ním pozitívny vzťah, ktorý nám pomôže podporiť šteniatko v neznámych situáciách. Šteňa sa naviaže veľmi rýchlo, pretože vy mu nahradzujete mamu. Po nejakom čase – zvyčajne pár dní, si šteňa zvykne na vás, rodinu, svoje nové bydlisko, teritórium, svoje meno - socializuje sa na domáce prostredie. Ak je v novom domove zabývané, čo trvá zvyčajne tak deň, dva, je najvhodnejší čas ísť von za novými podnetmi. Vychádzky by mali byť kratšie a postupné - psíka nechceme fyzicky ani psychicky preťažiť.

Keď prinesieme šteniatko domov, musíme si s ním vytvoriť vzťah. Aby malo v nás oporu. Bujaré socializovanie si nechajme na neskôr. Najprv mu ukážeme jeho pozemok, dom, členov rodiny. Necháme mu čas, aby sa doma cítili dobre. Ak to máme zvládnuté, vyrazíme do ulíc a postupne začneme pridávať na ruchu.

Ako socializovať?

Už v spomenutom období je nutné, aby pes spoznal čo najviac podnetov, čo v živote uvidí s čím sa stretne. Teda nie len malebné vrchy Tatier, ale aj ruch ulice, iné psy a ľudí.

Nedostatočná socializácia – alebo žiadna - spôsobí, že pes bude vyľakaný, môže byť priveľmi plachý alebo agresívny. Pre majiteľa hotová katastrofa. Chyby v socializácii sa odstraňujú veľmi ťažko a pre začiatočníka takýto pes môže byť priveľké sústo.

Prehnaná socializácia - áno, všetkého veľa škodí. Aj socializácie. V zmysle, ak je šteniatko malé, chce spať, alebo chce mať kľud, nenútime ho do kontaktu s ľuďmi, či zvieratami, alebo zvukmi. Vyhľadávame situácie prirodzene, radšej kratúčko, vtedy, keď je šteniatko zobudené a nachystané na akciu. Pretože aj "presocializovanosť" môže spôsobiť povahové odchýlky. Či už bude pes reagovať placho na ľudí alebo agresívne, pretože mu "nedali" pokoj, keď chcelo mať kľud.

Čo všetko je „hodné“ socializácie?

Mnohí majitelia psov si myslia, že ak ich pes žije na samote alebo v rodinnom dome, nepotrebuje socializáciu takú, ako pes v meste. Je to veľký omyl. Už len z dôvodu, že pes potrebuje spoznať podnety aj pre neho nevšedné, aby sa rozvíjala jeho psychika. Mesto má určite veľa podnetov, ktoré by sme mali šteňaťu ukázať a máme na to krátky čas. Ak máte psa v byte, sú v ňom určite iné zvuky a situácie ako v záhrade medzi zvieratami. Každý vlčiak MUSÍ mať prístup k rodine a teda aj do domu!

Šteňaťu od mala ukazujeme:

jeho vlastné teritórium a dom, kde má vás a kde s vami môže tráviť čas (určite mu neukážte len jeho voliéru, alebo chodbu domu a vy budete v obývačke – vlčiak bude potrebovať vašu prítomnosť celý život!)

hlasné predmety ako vysávač, mixér, televízor, rádio, zvoniaci telefón

autá okoloidúce, stojace, naštartované a potom psík umiestnený do auta stojaceho, neskôr naštartovaného a nakoniec idúceho (niektoré šteniatka s autom nemajú problém, iné však zvracajú a je to pre nich stresová situácia)

delobuchy, búrky, výstrely z pištole

ale aj taká prechádzka v daždi, hmle, večer za tmy, za hrmenia – ak psík žije vonku veľké problémy s tým mať nebude (naša kríženka sa bála hrmenia už zďaleka, aj keď celých 15 rokov žila vonku, nikdy si nezvykla), pes v byte môže mať strach z hrmenia

kaluže, v staršom veku veľmi plytká voda, teda neskoršia príprava na plávanie

chodci, samostatne idúci po ulici oproti psovi, v skupine, ľudí mnoho na nejakej akcii, hlučne sa zabávajúcich

deti hrajúce sa, pištiace, utekajúce a hlavne tie, ktoré chcú psa pohladkať, škôlka, škola

cyklistov a bicykel, keď budete chcieť vziať psa na prechádzku vy na bicykli, pes bežiaci vedľa vás, bežcov, ľudí na vozíkoch, starých ľudí s paličkou, s batožinou, kolobežky, kočíky

iných psov (ktorých poznáte a s ktorými sa môže hrať), psov ktorých nepoznáte a nesmie si ich všímať, psov štekajúcich za bránou, skupinka psov, kde sa môže hrať, ale kde nebude víťazom – sú tam aj psy ktoré ho položia na zem a ukážu mu, že nie je najvyššie...

autobusy a cestovanie v nich, vlak a cestovanie v ňom, nákladné autá, kamióny, električky idúce okolo

príprava na umiestnenie v bezpečnostnej klietke v aute, v lietadle, v koterci, v uzatvárateľnom brlôžku

prechádzka nie len lesom, ale aj po ulici, pešej zóne, nákupnom centre, čakanie na zástavke na autobus

eskalátory, schody, výťahy

iné zvieratá v ZOO, sliepky a srny, bažanty (ktoré sa nelovia a preto ich ignorácia), ovce, kozy, kone,...

veľké objekty ako kontajnery, kolotoče s hlasnou hudbou a vreskotom ľudí, blikajúcimi svetlami..., hojdačky, detské ihrisko s hrajúcimi sa deťmi napr. futbal,...

reštaurácie s posedením vonku, teda ľudia čo jedia, pouličných hudobníkov, masa ľudí napr. hudobné podujatie vonku, pochod mestom, dobové vystúpenia

hlasné práce v meste – zbíjačka, miešačka, hasičské autá, záchranné, či policajné so spustenou sirénou

návšteva u vás, smiech viacerých ľudí, fajčiari a dym z cigariet, ľudia s okuliarmi, s hustými vlasmi, muži aj ženy, tuční aj chudí, ľudia s klobúkmi, dáždnikmi,...

a samozrejme dotýkanie psíka, nie len hladkanie, ale aj prehliadka  u veterinára a od cudzích ľudí, prehliadka chrupu, u psíkov semenníky (nutnosť pri zvode a bonitácii, výstave,...)

... a veľa iných podnetov. S niektorými, až banálnymi pes mať problém nikdy nemusí, naopak, plachšie šteniatko môže mať strach aj z prudkého pohybu rukou... Je len na vašej fantázii a iniciatíve, čo všetko psíkovi ukážete.

Pamätajte, že čím viac toho psíkovi ukážete v mladosti, tým vyrovnanejší bude v dospelosti a nebude problém vziať psa z dediny do rušného mesta a ísť s ním v autobuse, alebo len na výstavu psov... Tiež ak sa v mladom veku stretával s mačkami, nebude ich naháňať, bude vedieť akceptovať druhých psov, ak mu nebolo odopierané stretávať sa s nimi a hrať v období socializácie.

Je však nevyhnutné, aby ste všetko robili postupne. Pozvoľná krátka prechádzka, aby sa šteňa nepreľaklo a vy ste neprecenili jeho sily. Šteňa berieme napr. 2 - 3krát von za podnetmi za bránu domu alebo pred obytný dom. Začíname napr. na trávniku za domom. Tam, kde ho venčíme a postupne sa vzďaľujeme. Ak máte rodinný dom a susedov robíme to pozvoľna, aby sa šteňa nevyľakalo napr. okoloidúceho auta, agresívne štekajúceho psa... Môžeme ho kľudne chvíľu niesť na rukách, pri zaujímavom podnete ho položiť na zem, niekde si spraviť prestávku a pohrať sa s ním. Najvhodnejšie je ak šteňa zaspí pri silnom podnete – to je znamenie, že je s ním vyrovnané. No nenechajte sa prekvapiť, ak nejaký podnet mesiac zvláda a potom sa ho zľakne. Postupne sa znova dopracujte k akceptovaniu podnetu. Pri sťažovaní podnetov myslite aj na bezhlavý únik šteňaťa – je vhodné ho mať na vodítku hlavne pri cestách a rušných miestach, aby neprišlo k nehode.

Čo keď sa psík pri socializácii zľakne?
Môže nastať situácia, že sa šteniatko, ale i mladý pes, naľaká nejakého nového zvuku alebo predmetu. Dôležité je, aby ste nepanikárili hlavne vy. Pokiaľ ste v strese vy, šteňa to vycíti a bude stresovať ešte viac. Takže najprv upokojíme seba, a potom ukážeme šteňaťu, že to, čoho sa naľakalo, je úplne normálne. Ak ide skôr o neistotu, nie o strach, s úsmevom, skôr vysmievajúcim sa tónom, sa my sami priblížime k objektu, potľapkáme ho, ukážeme šteňaťu, že ho to nezabije a prípadne prilákame pamlskom. Posmelíme ho. Avšak pozor, neládujte do šteňaťa odmeny, keď sa bojí, krčí, snaží sa o únik. Odmeňujete ho za strach!!! Skôr odmenu hoďte k objektu strachu, aby si pre ňu zašlo samo, čupnite si na úroveň psa, nechajte vodítko voľné, nie napnuté, to zvyšuje stres, otočte sa k veci vyvolávajúcej chrbtom a nevšímajte si ju a ani psa. Nemusíte veľa "rozprávať" na šteňa. Byť kľudný, takmer chladný je viac, ako bľabotať celý čas. Šteňa vás nevníma až natoľko. Prehoďte s ním pár slov, pochváľte ho, slovne, za priblíženie sa k objektu, ale všetko s rozumom a nepreháňať.

V žiadnom prípade šteňa nedvíhame na ruky, neľutujeme a nemáme prehnané reakcie typu "jéžišmária, ty môj chudáčik" alebo neutekáme od predmetu strachu. Aj dieťa, keď spadne neľutujeme. Ak by sme ho chlácholili, plakalo by viac. Tak isto šteňa, ukľudníme milým a priateľským tónom, skôr naradosteným, že sme objavili niečo fantastické a nové a prejavujeme veľký záujem o nový objekt.

Ak ide o predmet na stálom mieste, môžeme zvoliť aj taktiku postupného približovania sa, akoby náhodou. Prípadne môžeme v rôznych vzdialenostiach zastaviť, so psíkom sa pohrať a postupne vzdialenosť zmenšovať. Nikdy ho však neťaháme nasilu k objektu jeho hrôzy! Socializácia má byť príjemná a postupná a s postupom času a veku šteniatka zvyšujeme aj nároky. Nesnažme sa ukázať šteniatku hneď všetko naraz, zvolíme postupné pridávanie a sami zistíte, koľko je práve pre vášho drobca dosť. Neodchádzajte od predmetu, ktorého sa pes zľakne behom, alebo rýchlym krokom a ihneď. Počkajte, až sa psík ukľudní a až potom pomalým kľudným krokom sa vzdiaľte.

Pri socializácii na ľudí využite každú príležitosť pomaznať sa so šteniatkom, ale dávajte aj pozor, aby hlavne deti šteniatku neublížili. Majte kapsy plné pamlskov a pri socializácii by bolo ideálne, aby bolo šteniatko mierne hladné. Pre maškrtu si pôjde oveľa radšej hladné, ako s plným bruchom a to môžete využiť.

Malé šteňa ešte nemá všetky očkovania, ale socializácia je vysoko dôležitá, preto brávajte šteniatko čo najviac von, púšťajte ho ale len k zdravím psom, ktorých poznáte, nedovoľte mu olizovať a žrať veci na ulici.