Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

Plemeno
História
Štandard
Výklad štand.
Povaha ČsV
Kríženci vlka
ŠteniatkoChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

Saarloosov vlčiak

Plemeno je relatívne mladé, prvopočiatky kríženia vlka a psa datujeme od roku 1936, kedy sa narodili prví kríženci v Holandsku. Zakladateľom plemena je Leendert Saarloos (16.11. 1884 – 13.1. 1969), ktorý chcel vyšľachtiť psa inteligentného, pracovného a hlavne neprešľachteného.

Ku šľachteniu bola použitá vlčica Fleur (ZOO Blijdrop v Rotterdame) a rovnako ako u Československých vlčiakov, bol otcom nemecký ovčiak, v tomto prípade Gerard van Fransenum. Európski vlci, Fleuriny predkovia, pochádzali zo Sibíru, preto sa potomkovia pomenovávali ruskými menami.

Prvý vrh Fleur a Gerarda neprežil, pretože celý uhynul na psinku. Aj napriek veľkým stratám šteniat a neskôr aj vlčice Fleur, ktorí uhynuli na psinku, odmietal Saarloos očkovať svojich chovancov. Saarloos pomenovával všetky svoje vlčice Fleur, a preto sa dodnes presne nevie, koľko ich do chovu vstúpilo. Hovorí sa o 4 - 6 vlčiciach. Prvá filiálna generácia tvorila zo spojenia Fleur a Gerarda 28 šteniat, no na ďalšie kríženie boli použité len 3 z nich.

Cieľom Saarloosa bolo vytvorenie hnedo sfarbeného európskeho vlčiaka, vytvorenie nového plemena, ktoré by sa vrátilo k prírode a nebolo zdegenerované. V oblasti genetiky mu pomáhal Holanďan genetik Dr. L. Hagedoon. V roku 1942 požiadal o registráciu aj napriek povahovým nedostatkom. Jeho vlčiaci boli veľmi plachí a exteriérovo neustálení. Základnou požiadavkou bola pre Saarloosa povaha a až potom exteriér. Ale aj tak zanechávali dojem. V kohútiku boli vysoké až 75 cm, mali ladný chod a krásnu srsť. 

Ako aj u československých vlčiakov, aj Saarloos mal pracovné predstavy o upotrebení svojich psov, ale rovnako bez veľkých úspechov. Vo svojej škole pre výcvik psov pre nevidomých, cvičil aj vlastných vlčiakov. Niektorí psy sa preukázali ako veľmi dobre cvičiteľní, inteligentní, a preto aj pre svoju nevidomú manželku jedného vycvičil.

Aj napriek dôkladnému výberu a sledovaniu povahy sa vyskytovali psy plaché a to bol aj hlavný dôvod, prečo ich kariéra ako policajné alebo slepecké psi skončila. Saarloos sa nevzdával a znova požiadal o registráciu, bohužiaľ znova bez úspechu. Niekoľko nadšencov pre toto plemeno mu dohováralo, aby sa zameral pri výbere do kríženia aj na krásny exteriér, no on si trval na svojom a do kríženia prilial krv ďalšej vlčice Fleur II. Hlavne to bolo kvôli tomu, aby sa vyhol príliš úzkej príbuzenskej plemenitbe.

Po jeho smrti, v roku 1969, sa projektu nevenovala taká pozornosť a láska akú jej dával on a rovnako ako jeho škola, tak aj plemeno začalo upadať. Jeho chovateľskú stanicu „van de Kilstroom“ viedla a aj vedie ďalej jeho dcéra a manželka. Zvieratá boli umiestnené u priateľov a nadšencov plemena. Výber plemenníkov sa však prestal sledovať a je možné že do genofondu prispeli aj malamuti.

Vďaka práci Saarloosovej manželky a dcéry, nadšencov a priateľov plemena, sa ho podarilo zapísať 05.06.1975 do plemennej knihy pod názvom Saarloos wolfhond. Predlohou pre štandard sa stala Zaska van de Kilstroom a v roku 1981 bolo plemeno registrované FCI organizáciou pod číslom 311.1 v skupine 1.

Aj napriek Saarloosovým snahám bolo využitie vlčiakov ako pracovných psov, slepeckých alebo policajných odsúdené. Aj keď jeho obľúbenec Yro mal záchranárske skúšky, mnohí jedinci si ponechali negatíva vlčej krvi.

Medzi tieto znaky patrí hlavne spoločenskosť, citlivosť, ale aj tvrdohlavosť. No jeho najvýraznejšia črta je rozvážnosť, hraničiaca so zbabelosťou. Kto by čakal a usudzoval z ich, možno pre niekoho hrozivého vlčieho vzhľadu, že ide o krvilačného, ostrého psa, veľmi sa mýli. Sú milí, prítulní a doslova milujú hladkanie a tesný telesný kontakt. Rovnako ako československý vlčiak, aj Saarloosov má výraznú mimiku a vo svorke presne vie, kde je jeho miesto. A rovnako sa drilom u nich nič nedosiahne. Potrebujú jemnú ruku.

Miluje prírodu a dlhé túry, ale dokáže ležať pri nohách aj hodiny. Sú neobyčajne viazaní a „svojich“ ľudí, svorku. Sú neobyčajne verní. Neznášajú samotu, oplývajú inteligenciou a domýšľavosťou. Spoliehajú sa na svoje inštinkty a teda je u nich aj určitá samostatnosť myslenia.  No aby sa naučili nebáť sa svojho okolia, je socializácia alfa a omega.

Pri komunikácii s inými plemenami psov majú značné problémy. Do svojej hierarchicky usporiadanej „svorky“ ich tak ľahko nepustia a môžu k nim byť odmietaví. Ale len zriedka by sa pobili. Najlepšie sa cítia v spoločnosti svojho plemena.

Exteriérovo sú to psy stavaní pevne, veľmi sa u nich prejavujú vlčie exteriérové znaky a výškou sa pohybujú okolo 70cm v kohútiku psy a suky 65cm. Majú šikmé svetlé oči, malé trojuholníkové uši. Sfarbenie má dve varianty – vlkošedú a hnedú v rôznych odtieňoch až po bielu. Biela je však dnes veľmi vzácna.

(spracované podľa článku CHS z Molu Es, kde nájdete aj krásne popísaný rozdiel medzi ČsV a SAV)

A môj názor na Saarloosy? Výzorom sa mi jednoznačne páčia viac československí vlčiaci. Pripomínajú našich vlkov, Saarloos mi pripomína skôr severské plemená. No hlavne povaha je problém. Saarloos je zviera veľmi plaché, s ním len ťažko pôjdete ako s ČsV do mesta bez toho, aby sa trhal a škriabal po zemi. Iste, sú aj výstavní jedinci, ale drvivá väčšina sú prehnane plachí. Preto mi SAV príde skôr ako pes do záhrady, pre rodinu. ČsV je všestrannejší.

Štandard

Iný názov:

Saarloos wolfhond

Saarloos wolfdog

Štandard FCI č. 311

(Nr.311/22.01.1999)

Pôvod: Holandsko

Použitie: Saarloos nebol vyšľachtený pre konkrétne využitie, má vlastnosti, ktoré mu umožňujú byť verným a spoľahlivým spoločenským a domácim psom.

Klasifikácia: skupina 1 ovčiarske a pastierske psy (okrem švajčiarskych); 1. sekcia ovčiarske psy, bez pracovnej skúšky

Krátky prehľad histórie: Leendert Saarloos (1884 - 1969) miloval prírodu a psy. Domnieval sa však, že psy sú príliš poľudštené a zamýšľal, ako milovník nemeckého ovčiaka, vrátiť tomuto plemenu tie prirodzené vlastnosti, ktoré by z neho urobili lepšieho pracovného psa. Preto skrížil nemeckého ovčiaka Gerarda von Fransenum, jedinca klasického pruského typu, s vlčicou Fleur, ktorá pochádzala zo sibírskeho kmeňa európskeho typu (1932). Spätné kríženia na otca vytvorili základnú populáciu jedincov so štvrtinou vlčej krvi. V priebehu nasledujúcej experimentálnej fázy vzniklo vďaka prísnej selekcii plemeno, "európsky vlčiak". Keďže vybrané jedince veľmi dobre slúžili ako vodiace psy pre nevidiacich, zdalo sa, že je plemeno vhodné na túto prácu. V dôsledku zvýšenia podielu vlčej krvi sa po čase znižovalo pracovné dedičstvo pôvodného otca Gerarda a ukázalo sa, že toto plemeno všeobecne nie je pracovné a nie je teda vhodné ani ako vodiaci pes. Dedičstvo Leenderta Saarloosa, ktoré nebolo pracovným plemenom, bolo však plemenom s prírodnými vlastnosťami. Roku 1975 bolo uznané ako samostatné plemeno. Z úcty k jeho zakladateľovi bolo nazvané Saarloosov vlčiak. Odvtedy sa "Holandský spolok saarloosovho vlčiaka" stará o záujmy plemena, a to aj vydaním tohto nového štandardu.

Celkový vzhľad: Saarloos je mocne stavaný pes, ktorého vzhľad (stavba tela, pohyb a osrstenie) pripomína vlka. Je harmonicky stavaný, má pomerne dlhé končatiny bez toho, aby vyzeral dlhonohý. Druhotné pohlavné znaky psov i sučiek sú výrazné.

Dôležité proporcie: Saarloos je dlhší ako vysoký. Papuľa a temeno majú pomer dĺžky 1:1.

Povaha a správanie: živý pes prekypujúci energiou, má hrdú a nezávislú povahu. Poslúcha iba z vlastnej vôle, nepodriaďuje sa. Voči vlastnému pánovi je prítulný a nanajvýš spoľahlivý. Voči cudzím je rezervovaný, do istej miery nedôverčivý. Rezervovanosť a vlkovi podobný sklon utiecť v nových situáciách sú pre plemeno typické a mali by sa preto zachovať. Keď sa cudzí človek približuje k saarloosovi, mal by mať pochopenie pre jeho správanie, pre jeho zdržanlivosť a sklon utekať, vlastnosti, ktoré nesie vo svojom genetickom dedičstve. Násilný pokus o zblíženie zo strany cudzieho človeka môže viesť k tomu, že pud utiecť preváži. Znemožnenie úteku, napríklad tým, že je pes uviazaný na krátkom vodítku, môže viesť k tomu, že pes pôsobí bojazlivo.

Hlava: má pôsobiť ako vlčia a byť rozmermi v súlade s proporciami tela. Pri pohľade zvrchu a zboku vyzerá ako klin. Veľmi charakteristická je línia od papule k dobre vyvinutým jarmovým oblúkom. Spolu so správnym tvarom a posadením očí vytvára žiaduci vlčí vzhľad.

Lebka: je plochá a široká, nie však prehnane, čo by narúšalo typický klinový tvar. Výbežok medzitemennej kosti a očné jamky nesmú byť nápadné, nadočnicové oblúky majú plynulo prechádzať do lebky.

Čelový sklon : prechod od mocnej papule do lebečnej časti vytvára mierny čelový sklon .

Tvárová časť

Ňucháč: dobre pigmentovaný, chrbát nosa rovný.

Pysky: dobre uzavreté.

Čeľuste, zuby: horná a spodná čeľusť sú dobre vyvinuté, so silným a úplným nožnicovým skusom, tesné kliešte sú prípustné. Horná čeľusť, v porovnaní s lebkou, nesmie pôsobiť hrubo: príliš mocná papuľa kazí typicky vlčí vzhľad. Spodná čeľusť nie je nápadná.

Oči: žiaduce sú žlté, mandľového tvaru, umiestnené trochu šikmo, nevystupujú, nie sú okrúhle, s dobre priliehavými viečkami. Výraz je pozorný, rezervovaný, ale nie bojazlivý. Oči sú typickým znakom plemena, ktoré podčiarkujú výzor vlka. Tento výzor vytvára jedine svetlé oko. Na farbu, tvar a uloženie treba preto klásť veľký dôraz. Pri starších jedincoch môže byť žltá farba oka tmavšia, ale pôvodný žltý nádych má zostať zachovaný. Hnedý nádych je menej žiaduci. Očné jamky prechádzajú plynulo do lebky, príliš vyvinuté očné jamky, spolu s výraznými nadočnicovými oblúkmi a vyznačeným stopom sú nežiaduce.

Uši: stredne veľké, mäsité, trojuholníkové so zaoblenými špičkami, vnútorné strany sú osrstené. Uši sú nasadené vo výške očí. Sú veľmi pohyblivé a vyjadrujú náladu a emócie psa. Nežiaduce sú príliš špicaté a vysoko nasadené uši. Príliš široko nasadené uši kazia celkový typický vzhľad a sú preto menej žiaduce.

Krk: suchý a svalnatý, veľmi plynule prechádza do chrbta, aj línia od hrdla k hrudi je plynulá. Krk môže byť najmä pri zimnom osrstení porastený pekným golierom. Lalok je minimálny a nie je nápadný. Pre saarloosa je typické držanie hlavy pri uvoľnenom kluse, kedy hlava a krk tvoria temer vodorovnú líniu.

Trup

Chrbát: rovný a silný

Rebrá: normálne klenuté.

Hrudník: plynulá línia hrudníka siaha najvyššie po lakte. Hruď a vzdialenosť medzi končatinami sú pri pohľade spredu pomerne široké. Príliš široké predhrudie nie je žiaduce, kazí totiž typickú siluetu klusáka. Silueta je skôr štíhla, pripomína vlka.

Spodná línia a brucho: napnutá, mierne vtiahnutá.

Chvost: v nasadení široký a bohato osrstený, siaha minimálne po päty. Zdá sa, že je trocha nižšie nasadený, čo je zvýraznené priehlbinou pri koreni chvosta. Chvost je nesený buď kosákovito alebo až takmer rovno. V afekte a pri kluse môže byť nesený vyššie.

Končatiny

Hrudné končatiny: končatiny sú rovné, svalnaté. Kosti sú v priereze oválne a nie príliš hrubé. Končatiny sú v pomere k telu skôr ľahšie.

Plecia: lopatky dostatočne široké a dlhé. S vertikálou tvoria uhol asi 30°, čo je normálne, nie však prehnané uhlenie.

Ramená: rovnako dlhé ako lopatky. Zauhlenie medzi lopatkou a ramenom normálne, nie prehnané.

Lakte: dobre priliehajú, nie sú vtlačené. Následkom klenutia rebier a správneho uloženie pliec a ramien je odstup medzi prednými končatinami pomerne veľký.

Predné laby: zajačie labky, svalnaté a klenuté, s mocnými vankúšikmi. Spolu s mocnými kĺbami nadprstia a mierne šikmo postavenými nadprstiami umožňujú dobré pruženie pri pohybe. V postoji je prípustné mierne vybočenie labiek.

Zadné končatiny: normálne tvarované bedrá. Vďaka nízko nasadenému chvostu, čo je ešte zvýraznené priehlbinou pri koreni, však pôsobia šikmejšie. Zauhlenie zadných končatín je v súlade so zauhlením predných končatín. Typický ľahký pohyb závisí od správneho zauhlenia kolenného a pätového kĺbu. Aj najmenšia odchýlka znemožňuje tento typický spôsob pohybu. Keď pes stojí, môže mať mierny kravský postoj.

Stehná: normálnej dĺžky, s mohutným svalstvom.

Kolená: nie prehnane zauhlené.

Päty: zauhlenie nesmie byť prehnané. Kosti a svaly zaručujú optimálne odpruženie piat.

Podpätia: dostatočne dlhé, nie krátke, mierne šikmé.

Zadné laby: dobre vyvinuté a klenuté.

Mechanika pohybu: Saarloos je typický vytrvalý klusák, ktorý svojím vlastným tempom dokáže pohodlne prekonávať veľké vzdialenosti. Jemu prirodzený spôsob pohybu ho takmer neunaví a pripomína pohyb vlka. Saarloos sa výrazne odlišuje od ostatných plemien veľmi špecifickým, ľahkým pohybom. Správny pohyb vo veľkej miere závisí od rôznych detailov stavby, najmä od korektného zauhlenia končatín. Pri uvoľnenom, plynulom kluse nesie saarloos hlavu a krk takmer vodorovne: pri takomto držaní vynikne postavenie očí a klinový tvar hlavy. Pri vytrvalom kluse, typickom pohybe pre toto plemeno, pes príliš nevykračuje, čo by spolu s prehnaným záberom narušilo ľahký, energeticky efektívny typ pohybu.

Srsť

Kvalita srsti: Letná srsť je celkom iná ako zimná srsť. V zime prevažuje podsada, ktorá spolu s drsnou krycou srsťou vytvára dostatočný kožuch na celom tele a okolo krku vytvára výrazný golier. Pri letnom osrstení dominuje po celom tele krycia srsť. Teplotné rozdiely na jeseň a v zime môžu mať veľký vplyv na podsadu, ktorá však musí byť založená. Brucho, vnútorná strana stehien a miešok musia byť pokryté srsťou.

Farba srsti: Farby sú od svetlo až po tmavo tieňovanú diviačiu, tzv. vlkosivá; od svetlo až po tmavo tieňovanú hnedú, tzv. bos hnedá (bos-les); od svetlokrémovej po bielu. Pigment nosa, očných viečok, pyskov a pazúrikov má byť pri vlkosivom a bielom saarloosovi čierny, pri hnedom a krémovom pečeňový. Srsť na spodnej strane tela, na vnútornej strane končatín a na zadnej strane „nohavíc“ je svetlá. Sivý aj hnedý saarloos majú na vonkajšej strane končatín tmavú srsť. Majú aj výraznú masku.

Výška
Výška v kohútiku
Psy najmenej 65-75 cm
Suky najmenej 60-70 cm
 

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa pokladá za chybu, ktorej posúdenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.

–príliš okrúhle, vystupujúce oči,

–príliš výrazné očné jamky, pričom nadočnicové oblúky neprechádzajú plynulo do lebky, čo sa často vyskytuje spolu s veľkým stopom a príliš okrúhlymi očami,

–príliš vysoko nasadené a/alebo špicaté uši,

–príliš nabok odstávajúce uši.

–príliš hlboký, krátky trup

– chvost s krúžkom

–chvost nesený nad chrbtom

–príliš hrubá stavba kostí

–nedostatočne výrazné farby sú menej žiaduce

–tvorba čierneho sedla nesprávnym rozmiestneným tmavej srsti

Vylučujúce chyby

–akákoľvek forma agresivity,

–iné ako povolené farby.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku