Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatko
Pred kúpou
Výbava
Odber
Prvé dni doma
Starostlivosť
ChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

 

Prvé dni v novom domove

Cesta domov v aute alebo v inom dopravnom prostriedku je pre malé šteniatko stresujúca situácia. Je možné, že mu zostane zle a je vhodné hneď po príchode ho nekŕmiť. Niektoré šteniatka mať problém nemusia (a je ich väčšina), no je dobré byť pripravený (vlhčené vreckovky alebo handrička na utretie nehody,...)

Nový člen domácnosti bude smútiť za svojou rodinou. Prvé hodiny v novom domove by ste sa mali okolo šteňaťa pohybovať len vy, nedovoľte, aby ho rodina a hlavne deti privítali príliš búrlivo, mohlo by sa vyľakať. V kľude ho preveďte všetkými miestnosťami vášho domova, kam bude mať prístup. Ak niekam bude mať prístup zakázaný, musíte to dodržať a miesto mu neukážte. Zaveďte ho k miske s vodou, k hračkám, pelechu. Je možné, že psík dostane hnačku, preto majte, ak bývate v byte, nachystané noviny, handričky skôr, než prídete.

Postupne mu predstavte členov vašej domácnosti. Ak máte záhradu ukážte mu aj tú. Ak už jedného psa máte, zoznámte ich veľmi opatrne. Ak máte pochybnosti, zoznámte ich na neutrálnom mieste, najlepšie na takom, ktoré váš starý pes nepozná. Psovi sa venujte viac ako zvyčajne, aby nezačal žiarliť. Keď sa šteňa upokojí, môžete mu skúsiť dať krmivo, ktoré ste dostali ako výslužku od chovateľa. Podajte mu o 1/3 kŕmnej dávky menej, na ktorú je zvyknuté. Zbytočne šteňa neberte na ruky, no snažte sa ho brať von ako náhle sa cíti u vás dobre a hneď od prvých minút ho vychovávajte, socializujte. Šteňa sa vyprázdňuje každé dve hodiny (ale aj častejšie), ak sa vyprázdni vonku, riadne ho pochváľte, no ak sa mu stane nehoda vo vnútri, netrestajte ho, no dajte aj najavo, že nie ste spokojní, napr. povelom „nesmieš“.

Nič nenechávajte na potom, možno nebude čas, nachystajte si dopredu všetky potrebné veci. Misky, obojok, vodítko, pelech, hračky, lekárničku, ...

Prvá noc

Asi sa veľmi nevyspíte. Na prvú noc so šteniatkom sa pripravte. Od chovateľa si prinesiete kúsok látky napáchnutej pachom matky a bývalého domova a tú uložte šteňaťu do lôžka. Môžete ju omotať okolo teplého termoforu. Neodporúča sa brať šteňa do postele, ale umiestnite ležovisko blízko nej. Šteňa možno bude nariekať za domovom. Ak ho cez deň vyčerpáte hrou a spoznávaním nového, prespí dlhšiu dobu v kuse. No ak začne nariekať, utíšte ho pohladením alebo jemným prihovorením sa. Neberte ho však z lôžka, mohlo by si navyknúť, že len čo zaplače prídete a vyslobodíte ho. Šteniatko je osobnosť a je jedinečné a to, koľko nocí si bude zvykať je veľmi individuálne. Pravdepodobnejšie je, že vás zobudí kvôli venčeniu... Väčšinou zmení polohu počas noci a nájde si miesto, ktoré mu bude vyhovovať najviac. Bude sa snažiť zabaviť sa, pýtať sa von vyvenčiť, ale hlavne bude spať, pokiaľ ho dostatočne unavíte cez deň. Inak sa bude správať šteniatko, ktoré ste zobrali predčasne, ako je 6 týždňov a iné už väčšie 8-9 týždňové, ktoré je už trochu vyspelejšie a samostatnejšie. Všetko je samozrejme o individualite.

Uzatvárateľný brlôžok

Hlavne ak bude pes žiť v byte, je klietka alebo ohrádka výborným riešením, no aj navykanie na koterec má podobný postup. Nejedná o krutú metódu, ako sa mnohí domnievajú. Chránite šteňa proti zraneniu pri vašej neprítomnosti. No klietka nesmie slúžiť ako trest, alebo miesto pre zbavenie sa psa na niekoľko hodín. Šteňa sem umiestňujeme len na nevyhnutne dlhú dobu, je však potrebné psíka privykať na klietku veľmi pomaly.

Začíname tak, že necháme klietku (kotec) otvorené, aby šteňa mohlo vojsť a vyjsť ako bude chcieť a umiestniť mu sem maškrtu alebo hračku, prípadne na kŕmenie. Môžeme ho do nej priviesť ak bude chcieť odpočívať, nikdy však nie na silu. Dvierka nechávame otvorené. Psíka nevyberajte pokiaľ narieka, počkajte kým sa upokojí. Zvyklo by si nariekaním vás privolávať s očakávaním, že ho vyslobodíte. Nezabudnite šteniatko pochváliť ak bolo dobré a tiché.

Klietka alebo ohrádka má byť miestom na odpočinok, takže nechajte šteňa odpočívať a nerušte ho.

Navykanie je rôzne. Začínajte s krátkou dobou. Šteňa unavte a naveďte ho do klietky s povelom „miesto“ a ak v nej zostane a neprotestuje, pochváľte ho. Po niekoľkých opakovaniach skúste klietku na krátku dobu zatvoriť. Keď bude šteňa pokojné otvorte ju, psíka pustite a pochváľte. Pri prvých pokusoch nechajte klietku zatvorenú asi 2-5 minút a zostaňte v miestnosti. Venujte sa nejakej bežnej činnosti a šteňa si nevšímajte. Nedeje sa nič výnimočné. Potom šteňa pustite, ako by sa nič nestalo. Postup zopakujete, ale dobu predĺžte na 10 minút, stále však zostávajte v rovnakej miestnosti. Túto dobu predlžujete až na 30 minút. Cvik opakujte niekoľko krát za deň. Potom pristúpte k ďalšiemu kroku, no po uzatvorení klietky prejdite do inej miestnosti. Znova odchádzajte najprv na 5 minút a dobu predlžujte. Cvik robte pozvoľna, používajte povel a po vypustení psíka pochváľte. Využívajte dobu, keď sa šteňa ukladá na spánok. Nikdy psíka do klietky nezatvárajte za trest, klietky sa nesmie báť, má to byť jeho útočisko. Presný návod ako na to, nájdete v časti osamotenie.

Prvé dni, týždne doma

Tak ste si priniesli domov malého vĺčika. Otázka ale je, čo s ním? Prvé dni sa okolo neho hromadí kopa ľudí a pozornosti, ale čo ďalej? Ideálne je v prvé dni a týždne šteniatko učiť:

kde je jeho miesto, kde má spať

učiť na pravidelné venčenie

učiť na pravidelné kŕmenie

v rámci prechádzok socializovať na ruchy, prostredia, veci, ľudí

mať vybratý cvičák a chodiť pomaly do prípravky pre šteniatka, cvičiť aj cviky doma

učiť veci dovolené a naopak korigovať, ak je niečo zakázané

V tomto období je najdôležitejšie sa zamerať na socializačné vychádzky a na usmerňovanie šteniatka, čo áno a čo nie. Navodzujeme situácie, kedy psíka chválime a nie, aby sme ho museli karhať. Pozitívny prístup nám dá viac. Ako vzťahu so šteniatkom, tak jeho rýchlejšie pochopenie toho, čo vlastne chceme.

Život so šteniatkom ČsV a neskôr mladým psom je hlavne o nervoch :) Byť pripravený na rôzne problémy s tým spojené a investovanie kopy času na rozvoj jeho osobnosti a socializovanie. Neskôr sa nám to zúročí vychovaným psom. Čo opomenieme, sa nám vráti.  Šteniatko nenechávame doma a izolované. Treba s ním chodiť von, na prechádzky, socializačné - nie kvôli unaveniu - v tomto prípade oželieť očkovanie proti besnote, správať sa zodpovedne, nedovoliť dvíhať veci zo zeme, či hrať sa s cudzími psami, len takými, o ktorých vieme, že sú očkované a zdravé. Šteniatko je v kritickom veku a to, čo teraz nezanedbáte, sa vám skutočne vráti.

Veľkým problémom býva, ako zabaviť šteniatko a ako ho unaviť, keďže hodinové prechádzky ešte nie sú vhodné. Unaviť hlavu je kľúčové. A to dosiahneme práve aktivitami spojenými so socializáciou. Taká cesta autobusom, to vám je! Alebo návšteva nákupného centra. Ale čo keď prší alebo je fujavica? V snehu sa veľmi dobre blbne, ale nie vždy to ide, preto aby ste zabavili šteniatko, majte pripravené nie len hračky, ale aj kopu pamlskov. Zamestnajte mu hlavu učením trikov. Či už triky ako podávanie labky, gúľanie sa, prinášanie vecí, alebo stopovanie (dá sa to aj v byte), tak pohybové, ako preliezanie tunelom a podobne. Skvelé sú hračky tvrdé na okusovanie, ako sú kongy, kam môžete vytlačiť napr. tavený syr, alebo do plastovej fľašky vložiť kúsky nakrájaného tvrdého syru a šteniatko nechať, nech sa potrápi s ich vydolovaním. Zabaviť šteniatko býva veľmi ťažké, pretože ste pred voľbou - ako vybiť energiu šteniatku tak, aby ste nepoškodili kĺby.

Najčastejšie problémy so šteniatkami

Každé šteniatko je iné a s každým zažijete niečo iné. Ale predsa len, pár vecí majú vlčiaci spoločné. Keď si zvyknú na nový domov, čo u niektorých býva jeden deň, u niektorých týždeň, udomácnia sa, prejavia sa. A odznievanie je pomalé, pozvoľné. Mnohí majitelia sa nevedia nad toto povzniesť, nemajú trpezlivosť a šteniatok, či mladých psov sa bohužiaľ zbavujú. Spoločné majú šteniatka a mladé psy hlavne:

Spánok a aktivita - u malého šteniatka sa strieda spánok a aktivita veľmi často. Šteniatko prevažne spí, no potom príde čas zvýšenej aktivity a vtedy je potrebná vaša pozornosť. Šteniatko potrebuje využiť svoju energiu, získanú spánkom. Je jasné, že človek chodí do práce a nemôže byť pri šteňati a psovi celý jeho život a musí vedieť zostať aj samo. Preto je ideálne, ak sa niekam chystáte, psíka unaviť hrou, či zamestnať mu hlavu a tak ho unaviť. Uloží sa na spánok. Ak máte druhého psa, je to podstatne jednoduchšie, so šteňaťom vám "pomôže". Aktivita šteniatka spočíva v tom, že po prebudení sa musí vyvenčiť, potom sa musí pohrať, hrýzť, naháňať, pocvičiť nejaké povely, spoznávať svet a teda socializovať,... potom, ak je čas nakŕmiť a zase uložiť na spánok. To ako vymyslíte aktivitu šteniatku je na vás, ale nezabudnite, že záťaž šteniatka nesmie byť veľká - nie tá fyzická.  Zamerajte sa skôr na psychickú záťaž - učenie hrou - cvičenie. Ak šteniatko spí, nechajte ho spať, nebuďte ho len kvôli tomu, že prišla neter (babka, kamaráti,...) a ona sa chce so šteniatkom hrať, šteňa potrebuje čas na spanie rovnako, ako dieťa a ak mu spánok nedoprajete, môžete očakávať problém. A koľko môže také šteňa chodiť? Dlhé prechádzky si nechajte na neskôr, malé šteniatko nemôžete brať do hôr na turistiku. Stačí máličko a často. Šteňa neodhadne, kedy má už dosť, bude behať, naháňať sa s inými psami, no ľahko sa pretiahne a začne krívať... Je na vás, aby ste ho krotili.

Šteniatko a malé deti - veľmi často mi píšu rodičia, že chcú šteniatko ČsV pre svoje deti (rôzneho veku) alebo že chcú ČsV ako rodinného psa. Áno, ČsV vie byť aj rodinný pes, no nie je to labrador a nikdy nebude!!! Šteňa je energické, živé a nie každé je vhodné do rodiny s deťmi! Správny chovateľ vás na to upozorní a pomôže vám vybrať vhodnú povahu. Ak také šteniatko nemá, nemal by vám ani žiadne predať. Pripravte sa na to, že dieťa BUDE mať modriny, boliestky, že šteňa ho bude hrýzť a nebude chápať, že dieťa je krehké! Šteniatku treba dlho a trpezlivo vysvetľovať, ako sa ku deťom správať. V neskoršom veku, v dospelosti, samozrejme, to môže byť vynikajúci pes do rodiny, no v šteňacom veku je to kritické. Pokiaľ nie ste teda ochotní preniesť sa nad to, že deti majú ranky, alebo neviete, ako psovi vysvetliť, že s deťmi sa hrá inak, pokiaľ nemáte kopu času na venovanie sa šteňaťu aj deťom, ČsV neodporúčam. Nie, nie je vhodné byť na materskej a mať šteňa, pokiaľ nie ste rodina, kde je pes pevnou a stálou súčasťou rodiny, nie hračka pre dieťa. To nie je žiaden pes a ČsV už vôbec nie.

Venčenie - malé šteniatko má rozhodne iné potreby venčenia ako mladý, či dospelý pes. Na tomto odkaze máme celý článok o venčení ČsV. Iné je vyprázdňovanie. Uvedomte si, že šteniatko je bábätko, ktoré nemá vyvinuté zvierače a venčí sa po prebudení, po hre, po nakŕmení,... Varovným signálom je točenie sa do kruhu a hľadanie "miestočka" na vykonanie potreby. Ak žije psík vonku, je nám viac menej jedno, kde svoju potrebu urobí. Iné je to v byte. Šteniatko brávajte von pravidelne, aj keď sa zdá, že sa mu nechce. Ideálne, ak vieme vystihnúť moment pred vyprázdňovaním. Šteniatko riadne vychválime, ak vykoná potrebu vonku a okomentujeme nespokojne, ak sa vyvenčí vo vnútri. Nikdy netrestáme. Šteniatko za to skutočne nemôže. Niektoré šteniatka sa vyvenčia aj napriek tomu, že sme boli dve hodiny vonku rovno na chodbe vášho bytu po príchode. Treba sa obrniť trpezlivosťou, trvá to skutočne dlho. Ale vyplatí sa vám motivácia a chválenie a pravidelnosť venčenia, u malých šteniat rozhodne pravidelné "cik" venčenia (vycikať, poňuchať a domov). Pomôcť môže aj povel "CIKI" alebo obdobné. Šteniatko sa rýchlo naučí vyvenčiť sa na povel. Naučí sa, čo sa od neho očakáva.

Hryzenie - hryzenie je veľké téma, pretože šteniatka ČsV neskutočne hryzú a nejako to u nich neprestáva a trvá dlho. Čo je najhoršie, hryzú pánička, návštevy, nohy, ruky,... Noví majitelia sú práve z tohto nešťastní a nevedia si rady. Preto, pripravte sa na to, že hryzenie je vlčiakom vlastné aj v dospelosti, síce trošku inakšie, ale je to prejav náklonnosti. Ak máte deti, pripravte sa na to, že nejakú boliestku proste mať budú. Ale pozor - nie je hryzenie ako hryzenie! Takže po poriadku. Šteniatko má namiesto rúk a hmatu svoju papuľku a všetko do nej berie, aby si veci ohmatalo. Často berie naše ruky do úst. No potom, keď začnú rásť zuby, ide skôr o ich uvoľnenie z lôžka a pomoc pri bolesti, masírovanie. Preto sa intenzita zvýši. Ideálne je dať v tomto období šteniatku hračky, ktoré pomáhajú pri prezubovaní, ktoré masírujú ďasná. Sú to kongy a iné gumené hračky, z tvrdšej gumy s výčnelkami (pozor na ideálnu veľkosť, aby sa šteniatku nezasekla v diere sánka). Skvelé je aj jabĺčko, mrkva alebo podobné potraviny. Hryzenie rúk a nôh, či našich topánok je však nepríjemné a bolestivé a vaše končatiny budú pripomínať ruky robotníka. V tomto prípade, treba myslieť na to, že šteniatko prirodzene prejavuje sebe vlastnú povahu. Tú treba korigovať a usmerňovať. Ak začne šteniatko bolestivo hrýzť ruky, treba mu doslova do papuľky strčiť hračku a dovoliť hryzenie len "jeho" vecí a vecí, ktoré mu dovolíte. Nedovoľte, aby problém s hryzením prerástol do takých rozmerov, že šteňa vás dohryzie do krvi! To si nesmie dovoliť! Ak je hryzenie bolestivé, kľudne zjojknite a prejavte bolesť hlasovo. Tak ako šteniatko zakňučí, keď ho niečo bolí. Ak je hra už tak intenzívna, že šteňa sa nevie ukľudniť a zachádza do extrémov, okamžite dajte povel "nesmieš" alebo "fuj" a hru ukončite svojim odchodom a nezáujem o šteňa (aspoň zopár minút). "Slávne" prevaľovanie, vrčanie na šteňa a podobné extrémy rozhodne k šteňaťu nepatria. Hlavne nie za hryzenie. Vyťahanie za kožu a iné telesné tresty šteňa podporia v bránení sa a tento zvyk - riešiť veci násilím - si osvojí do svojho správania sa k iným. Ku hrám na aktívne hryzenie šteňa veľmi nevyzývajte, len a pri hrách s peškom alebo hračkami. Hry hryzenia vašich rúk by mali byť tabu.

Zavýjanie, kňučanie a iné pazvuky - vlčiaci sú proste opice. Tie zvuky, čo dokážu vydávať sú skutočne komické, no zábava končí o pol piatej ráno, kedy vyjú alebo ráno, keď odchádzate do práce a oni hulákajú za vami. Štekot a vytie sú mnohokrát problémom aj na zbavenie sa psa, kvôli susedom. Preto tak čévečkári vyhľadávajú domy na samote :) Aby si mohli ich psy ručať koľko sa im chce. Tento problém vychádza z osamotenia a dočítate sa o ňom tu. V tomto prípade je toto najväčší mínus, aby mal človek psa v byte.

Ponechanie osamote - súvisí aj s útekmi, vydávaním zvukov, to všetko sprevádza ponechanie šteňaťa ČsV osamote. Nevyhnutný je kotec alebo klietka, kde bude šteniatko počas vašej neprítomnosti umiestnené, aby si neublížilo, prípadne nezničilo niečo cenné. Každopádne, každé šteňa má problém s osamotením a je nutné ho viesť k ponechaniu v odložení od mala. Nenechávať to na neskôr, keď bude staršie. Verte, je to potom takmer nesplniteľné. Pripravte sa na herecké výkony, vreskot, ničenie, preliezanie, hryzenie pletiva a protesty. Šteňa to nesie zo začiatku veľmi zle. No dá sa to a pri veľkej dávke trpezlivosti ho naučíte, že keď odídete, vrátite sa, ono má čas si oddýchnuť a po vašom návrate ho čaká opäť zábava a vaša spoločnosť. O tejto téme máme na stránkach samostatnú kapitolu tu.

Búrlivé správanie pri hre, privítaní,... - Vlčiak je pes aktívny, temperamentný, nie je to predsa mollos. A tak svoje emócie a energiu sústreďuje do "neriadenej" strely. Už ako šteniatko ho musíte učiť, ako sa chovať, že si svoju energiu a radosť smie vybiť nie na vás a členoch domácnosti, ale pri iných aktivitách. Ako majiteľ ČsV si zvyknete na toto chovanie, no vaše návštevy, alebo okoloidúci na vychádzke nemusí byť nadšený tým, že mu tak veľký pes skáče do tváre alebo že pri hre nevie, kde sú jeho hranice a začne to preháňať. V prvom rade učte šteňa pokoju a kľudu najmä pri privítaní a "nebavte" sa s ním, pokiaľ sa neskľudní - áno, trvá to, chce to trpezlivosť a nepôjde to hneď. Šteňa, či mladý pes bude skákať, vítať vás, nemusí pomôcť ani nastavenie nohy, či strčenie hračky do papuľky, nech hryzie pri privítaní tú a nie vás... Učte šteňa pokojnému správaniu od mala. Aj to, že hry majú svoje medze a nedovoľte, aby sa vytočilo pri hre do vývrtky. Z takéhoto stavu, stavu, že už "nevie čo od dobroty" sa potom ťažko dostane. Hru alebo akúkoľvek činnosť, pri ktorej vidíte, že zachádza už po hranice ihneď ukončite. Najmä buďte kľudní vy a učte šteňa, byť trpezlivé. Úprimne, odstránenie vítania a búrlivého správania nie je vždy 100%, no dá sa zjemniť a korigovať.

Úteky - ČsV zdrhá z pozemku kvôli odchodu pánička, alebo z nudy, prípadne kvôli háraniu sučky. Nech už je to akokoľvek a nech už ma odsúdia niektorí, ale riadne oplotenie, no hlavne koterec, riadny, pevný a zabezpečený je jednoducho nevyhnutný. Len veľmi malé percento vlčiakov(viem vymenovať možno dva kusy) zostane na pozemku, keď pániček odíde do práce na 8 hodín. Mať riadny a funkčný koterec je základ. Určite stavte na pevné kovy, nie drevo, ktoré sa dá prehrýzť. Rovnako strecha musí byť pevná. Pes prešplhá, prelezie, podhrabe takmer čokoľvek. O správnom príbytku sa dočítate tu.

Agresívnejšie a dominantné správanie šteniat - je rozhodne niečo iné, keď je dominantný a agresívny 40kg vážiaci samec, než malé roztomilé 2 mesačné šteniatko. Agresia v dospelosti a dominancia majú vlastné kapitoly. Teraz si povedzme o prirodzenej dominancii u šteňaťa, hľadaní si postavenia v hierarchii rodiny a rôznych prejavoch, hlavne pri hre a pri jedle. Príklad - šteniatku dáte večeru - mäsko, kosti, zeleninu. Podáte misku, ono začne žrať. Ale chcete misku odsunúť, či pridať žrádlo alebo ste zbadali, že v miske je niečo čo tam nepatrí. Lenže šteňa si bráni svoje žrádlo a to vrčaním na vás, cerením zubov, alebo dokonca aj naznačením kusnutia, či dokonca aj kusnutím. V prvom rade - od prvých dní učte šteniatko, že VY dávate žrádlo a NEMÁ dôvod, si ho brániť. Týmto apelujem na každého s "normálnym" rozmýšľaním, nepraktikujte "preventívne" odoberanie žrádla, ako niektorí majitelia. Pes len bude v strese, že mu zase vezmete žrádlo a o to viac si ho bude strážiť. Dajte šteniatku misku so žrádlom a pred tým, než doje príďte k nemu a pridajte mu. Nenútene, v pohode a s prehľadom. Alebo ho kľudne kŕmte z ruky. Poprípade si sadnite na zem, vedľa seba uložte misku a počkajte takto kým psík doje. Mnohí skutočne problém nemajú, ale je pár šteniat "machrov", ktorí si žrádlo chcú brániť. Vy musíte ukázať, že ho necháte kľudne sa najesť a dokonca, keď mu idete do neho siahnuť, chcete mu pridať.  Ak dôjde k tomu, že šteniatko bude SKUTOČNE agresívne pri jedle rázne vyslovte "fuj" a žrádlo mu vezmite. Začnite ho kŕmiť z ruky a pomaly ho učiť na to, že akonáhle bude vrčať, žrádlo jednoducho nedostane. S mladým psom môžete pred pred žraním vykonávať povely, ktoré pozná a vy mu za odmenu, že poslúchal, žrádlo dáte. Nikdy však psovi žrádlo nedávajte, ak na vás už len pri držaní misky, ktorú mu nesiete vrčí, ktorý je divoký, skáče po vás, alebo sa dominantnejšie domáha žrádla. Počkajte, kým sa ukľudní a v pokoji mu ho dajte. Aj keby to malo trvať hodinu, či dve. Pravidelne sa prechádzajte okolo neho, keď žerie, kľudne sa mu prihovorte, akú dobrú papanicu má a v pokoji odíďte. Šteňa sa naučí, že nemá dôvod na to, aby si pred vami bránilo jedlo.

Vzdor - vlčiak vás bude skúšať, skôr či neskôr, ako sa doma usadí, začne si stavať hlavu a bude skúšať, či skutočne trváte na svojom. Vrknutie pri zatváraní do kotca, nepribehne na zavolanie a zastaví sa kúsok pred vami. Vrknutie alebo chňapnutie pri manipulácii ako napr. uvedenie do sadnutia pri nohe, či dvíhaní na ruky. Protesty. Príde to skôr, či neskôr. Treba sa pripraviť na to, že vĺčatko si vás otestuje. Dominantnejšie správanie rázne karhajte povelom "FUJ" a cvičte so šteňaťom denne manipulovanie, dotýkanie sa. Trvajte si na svojom. Každý deň, za každých okolností a je jedno, či babička chce, aby mohol ísť na gauč, ak to vy nechcete, tak tam nepôjde. Hranice musia byť dané, od prvého dňa, do posledného. Manipulujte so psom v kľude, nie hrrr a s nátlakom, vždy s povelom najprv - napr. guľky, zuby, sadni, stoj a až potom prejdite k úkonu. Pes bude vedieť, čo sa ide robiť. Po manipulácii vždy príde odmena. Vždy! Neznamená to len mňamku, odmena je aj pohladenie a hlavne milé slovo - tááák je dobrýýýý. Vynútenie si niečoho je u šteňaťa ťažkééé, hlavne ak ide napr. o sklapnutie, lebo hučí alebo aby prestal ničiť. Chce to prekaziť negatívnu činnosť, hneď ako prestane odmeniť a povedať, aký je šikovný. Obdobie vzdoru príde u niekoho skôr, u niekoho až v puberte, okolo 7meho mesiaca, ale príde. Či vo väčšom alebo menšom meradle záleží na majiteľovi, ako šteniatko viedol, ako si dal záležať na dodržiavaní pravidiel a ako veľmi so šteniatkom pracoval.

Ničenie - áno, šteňatá vám BUDÚ ničiť veci. Bodka. ALE! Záleží hlavne na vás, čo všetko zničia - na vašom dôvtipe, trpezlivosti. Šteňa bude hrýzť, škriabať, hrabať, roznášať veci kade tade. Na to sa treba pripraviť a mať dopredu zabezpečené topánky, káble, na pozemku nebezpečné predmety. Šteniatko má mať na hru vyčlenené svoje hračky, s ktorými sa hrať môže a ktoré môže ničiť. Ako náhle začne ničiť niečo, čo nesmie, príde rázny povel "FUJ" a odobratie veci. Dajte šteniatku do papuľky jeho hračku a v takom prípade môže v hre pokračovať. Pripravte si OBROVSKÚ dávku trpezlivosti a nervov. Aj keď ste neplánovali novú dieru v krásnom trávniku, je možné, že sa tam objaví. Máte krásny záhon, ale ten môže byť v momente zničený. Šteniatko si hľadá zábavku a spoznáva svoje okolie. Je na vás, aby ste ho zabavili, inak si zábavku nájde aj samo. Na zabezpečenie počas vašej neprítomnosti, alebo času, kedy nemôže byť pod dohľadom slúžia ohrádky, klietky, či kotec, ktorý je pre šteňa hlavne útočisko a bezpečný priestor, kde si neublíži.

Lovenie - lovenie dospelého psa je o niečom inom a venovala som mu samostatnú kapitolu na tomto odkaze. Lovecké pokusy šteniatka sú často "nevinnou" zábavkou, ktorá sa vám môže zdať "primeraná". To preto, že ešte nestíha dobehnúť svoju korisť. Ale raz dorastie... Sliepky, zajace, mačky, bažanty,... A nie len vaše, ale aj susedove. Už prvé popudy loviť treba krotiť a korigovať, inak to môže prerásť v riadny problém. Zoznámiť šteňa s mačkou nemusí byť problém, ak má dobré základy od chovateľa, ale ani chovateľ nemôže mať komplet farmu so všetkou zverou a na niektoré zvieratá ho budete musieť jednoducho navyknúť vy. To znamená postupné zoznamovanie, korigovanie a zákaz loviť. Povel FUJ vyslovujte jasne, zrozumiteľne a až s hrozivým výrazom. Za každé dobré chovanie neskonale chváľte a používajte pamlsky. Z vlastnej skúsenosti: tlačila som Akiu do akceptovania mačiek od prvého dňa doma, ale akonáhle vedela dosť rýchlo utekať, už ju lovila. A do dnes ich loví. Niekto používa elektrické obojky a podobné záležitosti, ale to svojim psom na krk jednoducho nedám. Nera na rozdiel od nej viem odvolať od zvery, už aj keď je rozbehnutý, ale tiež musel do tohto štádia "dozrieť".