Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChovVýživaVýchova
Základy
Socializácia
Hierarchia
Problémy ČsV
Cestovanie
Venčenie
VýcvikVýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

 

Problémové chovanie vlčiakov

Ako každé plemeno, aj vlčiak má svoje špecifické negatíva. Je dobré vedieť dopredu, do čoho sa chystáte ísť, ako byť neskôr sklamaný z toho, že váš prekrásny a vysnívaný pes je v skutočnosti príšera :o)

Je niekoľko vecí, ktoré zdedil vlčiak po vlkovi, ktoré nie sú až tak skvelé, ako jeho vlčí vzhľad. A to je tá jeho odlišnosť od "normálnych" plemien psov.

Sám domaAgresiaDominanciaPlachosťLov zvery

Mimo iné ide hlavne o jeho silný svorkový pud. Potrebuje svoju svorku a prítomnosť svojich ľudí denne, čo najviac a celý jeho život. Toto bol aj jeden z dôvodov, prečo sa jeho uplatnenie v Pohraničnej stráži tak veľmi neosvedčilo. Veľmi zle znášal zmeny psovodov. Na koho si zvykne, toho potrebuje celý život. Jedným z problémov je teda nácvik osamotenia a zabránenie deštrukčného chovania z pocitu osamotenia. Osamotený vlčiak dá jasne najavo, že sa mu to nepáči. Zavýjaním, ničením. Je nutné ho už ako malého viesť k samostatnosti aj v tejto oblasti.

O vlčiakoch sa vraví, že sú agresívnejší ako iné psy. Musíme si však uvedomiť, že za agresiu môže človek a jeho výchova. Správne socializovaný pes by nemal mať problém. Istá dávka dominancie a temperamentu je vlčiakom vlastná, či už samcom alebo sučkám, voči iným psom a aj rovnakému pohlaviu. S tou treba rátať a treba ju zmierňovať. Práve naopak, priveľmi letargický, flegmatický vlčiak je skôr "neštandardný". No agresia je nie len chybou výchovy a socializácie, ale u veľkého psa, akým je vlčiak, môže byť aj nebezpečná.

Ďalšou vlastnosťou, ktorú tak často pripisujú vlčiakom je plachosť. Samozrejme, pokiaľ budete venovať pozornosť socializácii, nebude s tým taký problém. Pojem socializácia sa na týchto stránkach skloňuje často a je naozaj veľmi dôležitá. Nesmiete psa a vlčiaka zvlášť, zatvárať na dvore alebo do voliéry na celý deň. Vlčiaka musíte socializovať a brávať medzi ľudí a ruchy čo najviac. Je však možné, že aj napriek skvelej socializácii budete mať psa plachšieho alebo temperamentnejšieho. Je preto potrebné sa pripraviť aj na túto možnosť. Beriete si domov v istom ohľade polovlka, pri ktorom treba rátať so všetkými variantmi, ako potom ľutovať výber plemena. Avšak nerobme z neho príšeru a divokú šelmu. Je to stále pes, ktorý je však vo svojej podstate trošku komplikovanejší.

NIEKTORÉ problémy je možné riešiť aj pomôckami ako elektrický obojok, či ohradník. Najmä útek za zverou alebo útek z pozemku. Patria do rúk ľudom, ktorí vedia s týmito pomôckami pracovať a určite nie sú určené pre malé šteniatko!!! Viac info o metódach tu.

Medzi problémové chovanie sa dá zaradiť aj vytie a vydávanie pazvukov. Bližšie sa k nemu nevyjadrujem, pretože vlčiaci vyjú práve kvôli osamoteniu, zvolávajú svorku a kvôli nude. Vlčiaci vyjú ako vlci, neradi štekajú, sú skôr pozorovatelia, nevrhajú sa na bránu ako mnoho iných plemien, ale svoje teritórium si ustrážiť vedia a niekedy aj štekaním podobným napr. ovčiakom. Intenzita vytia záleží od jedinca. Sú takí, čo vyjú na hasičské autá alebo sanitky, rozhlas a takí, ktorí vyjú len ako odpoveď na vytie iných psov, prípadne ak volajú svoju svorku - teda z osamotenia. Výcvikom a trénovaním osamotenia sa dá vytie potlačiť. Je to síce krásne, keď vyjú dvaja, traja a viac vlčiakov, ale nie každý sused ocení tieto árie a najmä ak je to o pol piatej ráno. Často sa stáva, že vyjú v určitú hodinu, niekedy v noci, niekedy skoro ráno. Treba mať hlavne dobrých susedov, ktorí to nebudú brať tak tragicky.

V neposlednom rade patrí k problémovým typom správania aj lovenie zvery a lovecký pud. Vlčiaci ho majú neskutočne vyvinutý a je nutné ho potláčať a korigovať od mala. Nenechajte sa učičíkať myšlienkou, že práve váš vlčiak je tak dobrácky typ, že on loviť nebude. Vždy buďte v strehu a o krok pred vašim vlčiakom. Rozmýšľajte aj za neho a všímajte si okolie, kde ho venčíte a kam ho brávate. Prevenciou zabránite mnohým "nehodám" a strhnutým zvieratám.

Problémy ČsV v šteňacom veku - zopakovanie

Každé šteniatko je iné a s každým zažijete niečo iné. Ale predsa len, pár vecí majú vlčiaci spoločné. Keď si zvyknú na nový domov, čo u niektorých býva jeden deň, u niektorých týždeň, udomácnia sa, prejavia sa. A odznievanie je pomalé, pozvoľné. Mnohí majitelia sa nevedia nad toto povzniesť, nemajú trpezlivosť a šteniatok, či mladých psov sa bohužiaľ zbavujú. Spoločné majú šteniatka a mladé psy hlavne:

Spánok a aktivita - u malého šteniatka sa strieda spánok a aktivita veľmi často. Šteniatko prevažne spí, no potom príde čas zvýšenej aktivity a vtedy je potrebná vaša pozornosť. Šteniatko potrebuje využiť svoju energiu, získanú spánkom. Je jasné, že človek chodí do práce a nemôže byť pri šteňati a psovi celý jeho život a musí vedieť zostať aj samo. Preto je ideálne, ak sa niekam chystáte, psíka unaviť hrou, či zamestnať mu hlavu a tak ho unaviť. Uloží sa na spánok. Ak máte druhého psa, je to podstatne jednoduchšie, so šteňaťom vám "pomôže". Aktivita šteniatka spočíva v tom, že po prebudení sa musí vyvenčiť, potom sa musí pohrať, hrýzť, naháňať, pocvičiť nejaké povely, spoznávať svet a teda socializovať,... potom, ak je čas nakŕmiť a zase uložiť na spánok. To ako vymyslíte aktivitu šteniatku je na vás, ale nezabudnite, že záťaž šteniatka nesmie byť veľká - nie tá fyzická.  Zamerajte sa skôr na psychickú záťaž - učenie hrou - cvičenie. Ak šteniatko spí, nechajte ho spať, nebuďte ho len kvôli tomu, že prišla neter (babka, kamaráti,...) a ona sa chce so šteniatkom hrať, šteňa potrebuje čas na spanie rovnako, ako dieťa a ak mu spánok nedoprajete, môžete očakávať problém. A koľko môže také šteňa chodiť? Dlhé prechádzky si nechajte na neskôr, malé šteniatko nemôžete brať do hôr na turistiku. Stačí máličko a často. Šteňa neodhadne, kedy má už dosť, bude behať, naháňať sa s inými psami, no ľahko sa pretiahne a začne krívať... Je na vás, aby ste ho krotili.

Šteniatko a malé deti - veľmi často mi píšu rodičia, že chcú šteniatko ČsV pre svoje deti (rôzneho veku) alebo že chcú ČsV ako rodinného psa. Áno, ČsV vie byť aj rodinný pes, no nie je to labrador a nikdy nebude!!! Šteňa je energické, živé a nie každé je vhodné do rodiny s deťmi! Správny chovateľ vás na to upozorní a pomôže vám vybrať vhodnú povahu. Ak také šteniatko nemá, nemal by vám ani žiadne predať. Pripravte sa na to, že dieťa BUDE mať modriny, boliestky, že šteňa ho bude hrýzť a nebude chápať, že dieťa je krehké! Šteniatku treba dlho a trpezlivo vysvetľovať, ako sa ku deťom správať. V neskoršom veku, v dospelosti, samozrejme, to môže byť vynikajúci pes do rodiny, no v šteňacom veku je to kritické. Pokiaľ nie ste teda ochotní preniesť sa nad to, že deti majú ranky, alebo neviete, ako psovi vysvetliť, že s deťmi sa hrá inak, pokiaľ nemáte kopu času na venovanie sa šteňaťu aj deťom, ČsV neodporúčam. Nie, nie je vhodné byť na materskej a mať šteňa, pokiaľ nie ste rodina, kde je pes pevnou a stálou súčasťou rodiny, nie hračka pre dieťa. To nie je žiaden pes a ČsV už vôbec nie.

Venčenie - malé šteniatko má rozhodne iné potreby venčenia ako mladý, či dospelý pes. Na tomto odkaze máme celý článok o venčení ČsV. Iné je vyprázdňovanie. Uvedomte si, že šteniatko je bábätko, ktoré nemá vyvinuté zvierače a venčí sa po prebudení, po hre, po nakŕmení,... Varovným signálom je točenie sa do kruhu a hľadanie "miestočka" na vykonanie potreby. Ak žije psík vonku, je nám viac menej jedno, kde svoju potrebu urobí. Iné je to v byte. Šteniatko brávajte von pravidelne, aj keď sa zdá, že sa mu nechce. Ideálne, ak vieme vystihnúť moment pred vyprázdňovaním. Šteniatko riadne vychválime, ak vykoná potrebu vonku a okomentujeme nespokojne, ak sa vyvenčí vo vnútri. Nikdy netrestáme. Šteniatko za to skutočne nemôže. Niektoré šteniatka sa vyvenčia aj napriek tomu, že sme boli dve hodiny vonku rovno na chodbe vášho bytu po príchode. Treba sa obrniť trpezlivosťou, trvá to skutočne dlho. Ale vyplatí sa vám motivácia a chválenie a pravidelnosť venčenia, u malých šteniat rozhodne pravidelné "cik" venčenia (vycikať, poňuchať a domov). Pomôcť môže aj povel "CIKI" alebo obdobné. Šteniatko sa rýchlo naučí vyvenčiť sa na povel. Naučí sa, čo sa od neho očakáva.

Hryzenie - hryzenie je veľké téma, pretože šteniatka ČsV neskutočne hryzú a nejako to u nich neprestáva a trvá dlho. Čo je najhoršie, hryzú pánička, návštevy, nohy, ruky,... Noví majitelia sú práve z tohto nešťastní a nevedia si rady. Preto, pripravte sa na to, že hryzenie je vlčiakom vlastné aj v dospelosti, síce trošku inakšie, ale je to prejav náklonnosti. Ak máte deti, pripravte sa na to, že nejakú boliestku proste mať budú. Ale pozor - nie je hryzenie ako hryzenie! Takže po poriadku. Šteniatko má namiesto rúk a hmatu svoju papuľku a všetko do nej berie, aby si veci ohmatalo. Často berie naše ruky do úst. No potom, keď začnú rásť zuby, ide skôr o ich uvoľnenie z lôžka a pomoc pri bolesti, masírovanie. Preto sa intenzita zvýši. Ideálne je dať v tomto období šteniatku hračky, ktoré pomáhajú pri prezubovaní, ktoré masírujú ďasná. Sú to kongy a iné gumené hračky, z tvrdšej gumy s výčnelkami (pozor na ideálnu veľkosť, aby sa šteniatku nezasekla v diere sánka). Skvelé je aj jabĺčko, mrkva alebo podobné potraviny. Hryzenie rúk a nôh, či našich topánok je však nepríjemné a bolestivé a vaše končatiny budú pripomínať ruky robotníka. V tomto prípade, treba myslieť na to, že šteniatko prirodzene prejavuje sebe vlastnú povahu. Tú treba korigovať a usmerňovať. Ak začne šteniatko bolestivo hrýzť ruky, treba mu doslova do papuľky strčiť hračku a dovoliť hryzenie len "jeho" vecí a vecí, ktoré mu dovolíte. Nedovoľte, aby problém s hryzením prerástol do takých rozmerov, že šteňa vás dohryzie do krvi! To si nesmie dovoliť! Ak je hryzenie bolestivé, kľudne zjojknite a prejavte bolesť hlasovo. Tak ako šteniatko zakňučí, keď ho niečo bolí. Ak je hra už tak intenzívna, že šteňa sa nevie ukľudniť a zachádza do extrémov, okamžite dajte povel "nesmieš" alebo "fuj" a hru ukončite svojim odchodom a nezáujem o šteňa (aspoň zopár minút). "Slávne" prevaľovanie, vrčanie na šteňa a podobné extrémy rozhodne k šteňaťu nepatria. Hlavne nie za hryzenie. Vyťahanie za kožu a iné telesné tresty šteňa podporia v bránení sa a tento zvyk - riešiť veci násilím - si osvojí do svojho správania sa k iným. Ku hrám na aktívne hryzenie šteňa veľmi nevyzývajte, len a pri hrách s peškom alebo hračkami. Hry hryzenia vašich rúk by mali byť tabu.

Zavýjanie, kňučanie a iné pazvuky - vlčiaci sú proste opice. Tie zvuky, čo dokážu vydávať sú skutočne komické, no zábava končí o pol piatej ráno, kedy vyjú alebo ráno, keď odchádzate do práce a oni hulákajú za vami. Štekot a vytie sú mnohokrát problémom aj na zbavenie sa psa, kvôli susedom. Preto tak čévečkári vyhľadávajú domy na samote :) Aby si mohli ich psy ručať koľko sa im chce. Tento problém vychádza z osamotenia a dočítate sa o ňom tu. V tomto prípade je toto najväčší mínus, aby mal človek psa v byte.

Ponechanie osamote - súvisí aj s útekmi, vydávaním zvukov, to všetko sprevádza ponechanie šteňaťa ČsV osamote. Nevyhnutný je kotec alebo klietka, kde bude šteniatko počas vašej neprítomnosti umiestnené, aby si neublížilo, prípadne nezničilo niečo cenné. Každopádne, každé šteňa má problém s osamotením a je nutné ho viesť k ponechaniu v odložení od mala. Nenechávať to na neskôr, keď bude staršie. Verte, je to potom takmer nesplniteľné. Pripravte sa na herecké výkony, vreskot, ničenie, preliezanie, hryzenie pletiva a protesty. Šteňa to nesie zo začiatku veľmi zle. No dá sa to a pri veľkej dávke trpezlivosti ho naučíte, že keď odídete, vrátite sa, ono má čas si oddýchnuť a po vašom návrate ho čaká opäť zábava a vaša spoločnosť. O tejto téme máme na stránkach samostatnú kapitolu tu.

Búrlivé správanie pri hre, privítaní,... - Vlčiak je pes aktívny, temperamentný, nie je to predsa mollos. A tak svoje emócie a energiu sústreďuje do "neriadenej" strely. Už ako šteniatko ho musíte učiť, ako sa chovať, že si svoju energiu a radosť smie vybiť nie na vás a členoch domácnosti, ale pri iných aktivitách. Ako majiteľ ČsV si zvyknete na toto chovanie, no vaše návštevy, alebo okoloidúci na vychádzke nemusí byť nadšený tým, že mu tak veľký pes skáče do tváre alebo že pri hre nevie, kde sú jeho hranice a začne to preháňať. V prvom rade učte šteňa pokoju a kľudu najmä pri privítaní a "nebavte" sa s ním, pokiaľ sa neskľudní - áno, trvá to, chce to trpezlivosť a nepôjde to hneď. Šteňa, či mladý pes bude skákať, vítať vás, nemusí pomôcť ani nastavenie nohy, či strčenie hračky do papuľky, nech hryzie pri privítaní tú a nie vás... Učte šteňa pokojnému správaniu od mala. Aj to, že hry majú svoje medze a nedovoľte, aby sa vytočilo pri hre do vývrtky. Z takéhoto stavu, stavu, že už "nevie čo od dobroty" sa potom ťažko dostane. Hru alebo akúkoľvek činnosť, pri ktorej vidíte, že zachádza už po hranice ihneď ukončite. Najmä buďte kľudní vy a učte šteňa, byť trpezlivé. Úprimne, odstránenie vítania a búrlivého správania nie je vždy 100%, no dá sa zjemniť a korigovať.

Úteky - ČsV zdrhá z pozemku kvôli odchodu pánička, alebo z nudy, prípadne kvôli háraniu sučky. Nech už je to akokoľvek a nech už ma odsúdia niektorí, ale riadne oplotenie, no hlavne koterec, riadny, pevný a zabezpečený je jednoducho nevyhnutný. Len veľmi malé percento vlčiakov(viem vymenovať možno dva kusy) zostane na pozemku, keď pániček odíde do práce na 8 hodín. Mať riadny a funkčný koterec je základ. Určite stavte na pevné kovy, nie drevo, ktoré sa dá prehrýzť. Rovnako strecha musí byť pevná. Pes prešplhá, prelezie, podhrabe takmer čokoľvek. O správnom príbytku sa dočítate tu.

Agresívnejšie a dominantné správanie šteniat - je rozhodne niečo iné, keď je dominantný a agresívny 40kg vážiaci samec, než malé roztomilé 2 mesačné šteniatko. Agresia v dospelosti a dominancia majú vlastné kapitoly. Teraz si povedzme o prirodzenej dominancii u šteňaťa, hľadaní si postavenia v hierarchii rodiny a rôznych prejavoch, hlavne pri hre a pri jedle. Príklad - šteniatku dáte večeru - mäsko, kosti, zeleninu. Podáte misku, ono začne žrať. Ale chcete misku odsunúť, či pridať žrádlo alebo ste zbadali, že v miske je niečo čo tam nepatrí. Lenže šteňa si bráni svoje žrádlo a to vrčaním na vás, cerením zubov, alebo dokonca aj naznačením kusnutia, či dokonca aj kusnutím. V prvom rade - od prvých dní učte šteniatko, že VY dávate žrádlo a NEMÁ dôvod, si ho brániť. Týmto apelujem na každého s "normálnym" rozmýšľaním, nepraktikujte "preventívne" odoberanie žrádla, ako niektorí majitelia. Pes len bude v strese, že mu zase vezmete žrádlo a o to viac si ho bude strážiť. Dajte šteniatku misku so žrádlom a pred tým, než doje príďte k nemu a pridajte mu. Nenútene, v pohode a s prehľadom. Alebo ho kľudne kŕmte z ruky. Poprípade si sadnite na zem, vedľa seba uložte misku a počkajte takto kým psík doje. Mnohí skutočne problém nemajú, ale je pár šteniat "machrov", ktorí si žrádlo chcú brániť. Vy musíte ukázať, že ho necháte kľudne sa najesť a dokonca, keď mu idete do neho siahnuť, chcete mu pridať.  Ak dôjde k tomu, že šteniatko bude SKUTOČNE agresívne pri jedle rázne vyslovte "fuj" a žrádlo mu vezmite. Začnite ho kŕmiť z ruky a pomaly ho učiť na to, že akonáhle bude vrčať, žrádlo jednoducho nedostane. S mladým psom môžete pred pred žraním vykonávať povely, ktoré pozná a vy mu za odmenu, že poslúchal, žrádlo dáte. Nikdy však psovi žrádlo nedávajte, ak na vás už len pri držaní misky, ktorú mu nesiete vrčí, ktorý je divoký, skáče po vás, alebo sa dominantnejšie domáha žrádla. Počkajte, kým sa ukľudní a v pokoji mu ho dajte. Aj keby to malo trvať hodinu, či dve. Pravidelne sa prechádzajte okolo neho, keď žerie, kľudne sa mu prihovorte, akú dobrú papanicu má a v pokoji odíďte. Šteňa sa naučí, že nemá dôvod na to, aby si pred vami bránilo jedlo.

Vzdor - vlčiak vás bude skúšať, skôr či neskôr, ako sa doma usadí, začne si stavať hlavu a bude skúšať, či skutočne trváte na svojom. Vrknutie pri zatváraní do kotca, nepribehne na zavolanie a zastaví sa kúsok pred vami. Vrknutie alebo chňapnutie pri manipulácii ako napr. uvedenie do sadnutia pri nohe, či dvíhaní na ruky. Protesty. Príde to skôr, či neskôr. Treba sa pripraviť na to, že vĺčatko si vás otestuje. Dominantnejšie správanie rázne karhajte povelom "FUJ" a cvičte so šteňaťom denne manipulovanie, dotýkanie sa. Trvajte si na svojom. Každý deň, za každých okolností a je jedno, či babička chce, aby mohol ísť na gauč, ak to vy nechcete, tak tam nepôjde. Hranice musia byť dané, od prvého dňa, do posledného. Manipulujte so psom v kľude, nie hrrr a s nátlakom, vždy s povelom najprv - napr. guľky, zuby, sadni, stoj a až potom prejdite k úkonu. Pes bude vedieť, čo sa ide robiť. Po manipulácii vždy príde odmena. Vždy! Neznamená to len mňamku, odmena je aj pohladenie a hlavne milé slovo - tááák je dobrýýýý. Vynútenie si niečoho je u šteňaťa ťažkééé, hlavne ak ide napr. o sklapnutie, lebo hučí alebo aby prestal ničiť. Chce to prekaziť negatívnu činnosť, hneď ako prestane odmeniť a povedať, aký je šikovný. Obdobie vzdoru príde u niekoho skôr, u niekoho až v puberte, okolo 7meho mesiaca, ale príde. Či vo väčšom alebo menšom meradle záleží na majiteľovi, ako šteniatko viedol, ako si dal záležať na dodržiavaní pravidiel a ako veľmi so šteniatkom pracoval.

Ničenie - áno, šteňatá vám BUDÚ ničiť veci. Bodka. ALE! Záleží hlavne na vás, čo všetko zničia - na vašom dôvtipe, trpezlivosti. Šteňa bude hrýzť, škriabať, hrabať, roznášať veci kade tade. Na to sa treba pripraviť a mať dopredu zabezpečené topánky, káble, na pozemku nebezpečné predmety. Šteniatko má mať na hru vyčlenené svoje hračky, s ktorými sa hrať môže a ktoré môže ničiť. Ako náhle začne ničiť niečo, čo nesmie, príde rázny povel "FUJ" a odobratie veci. Dajte šteniatku do papuľky jeho hračku a v takom prípade môže v hre pokračovať. Pripravte si OBROVSKÚ dávku trpezlivosti a nervov. Aj keď ste neplánovali novú dieru v krásnom trávniku, je možné, že sa tam objaví. Máte krásny záhon, ale ten môže byť v momente zničený. Šteniatko si hľadá zábavku a spoznáva svoje okolie. Je na vás, aby ste ho zabavili, inak si zábavku nájde aj samo. Na zabezpečenie počas vašej neprítomnosti, alebo času, kedy nemôže byť pod dohľadom slúžia ohrádky, klietky, či kotec, ktorý je pre šteňa hlavne útočisko a bezpečný priestor, kde si neublíži.

Lovenie - lovenie dospelého psa je o niečom inom a venovala som mu samostatnú kapitolu na tomto odkaze. Lovecké pokusy šteniatka sú často "nevinnou" zábavkou, ktorá sa vám môže zdať "primeraná". To preto, že ešte nestíha dobehnúť svoju korisť. Ale raz dorastie... Sliepky, zajace, mačky, bažanty,... A nie len vaše, ale aj susedove. Už prvé popudy loviť treba krotiť a korigovať, inak to môže prerásť v riadny problém. Zoznámiť šteňa s mačkou nemusí byť problém, ak má dobré základy od chovateľa, ale ani chovateľ nemôže mať komplet farmu so všetkou zverou a na niektoré zvieratá ho budete musieť jednoducho navyknúť vy. To znamená postupné zoznamovanie, korigovanie a zákaz loviť. Povel FUJ vyslovujte jasne, zrozumiteľne a až s hrozivým výrazom. Za každé dobré chovanie neskonale chváľte a používajte pamlsky. Z vlastnej skúsenosti: tlačila som Akiu do akceptovania mačiek od prvého dňa doma, ale akonáhle vedela dosť rýchlo utekať, už ju lovila. A do dnes ich loví. Niekto používa elektrické obojky a podobné záležitosti, ale to svojim psom na krk jednoducho nedám. Nera na rozdiel od nej viem odvolať od zvery, už aj keď je rozbehnutý, ale tiež musel do tohto štádia "dozrieť".