Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChov
Zvod mladých
Bonitácia
RTG DBK
SVP
DNA test
DWDM
Plemenitba
VýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

Háranie sučky ČsV

Háranie je výraz, ktorý sa používa na označenie obdobia, kedy majú sučky krvavý výtok z vulvy a jeho vyvrcholením je pripravenosť na párenie so psom. Toto obdobie trvá približne 3 týždne, u psov 2 krát ročne, u vlkov raz ročne. Mimo tohto obdobia nemôže byť sučka oplodnená, aj keby ju pes kryl, šteniatka sa nenarodia.

Keď máte prvýkrát sučku, asi si veľký rozdiel nevšimnete, ale ak už ste sučku iného plemena mali, zistíte, že táto dáko divne hára.

Československí vlčiaci zdedili vlčiu vlastnosť, že sučky hárajú len raz za rok a teda sa pária len raz za rok, najčastejšie na jeseň a na zimu vrhajú šteňatá. Ale keďže sú z časti aj psami, niektoré sučky hárajú aj dva, či tri krát ročne. Sučky začínajú hárať v 13 - 15 mesiacoch, niekedy skôr napr. v 7 mesiacoch, niekedy neskôr, aj napr. v 2 rokoch.

Aj doba hárania je rôzna. Niektoré sučky hárajú presne na deň, niektoré vyčkávajú, niekedy aj náhla zmena spôsobí háranie, dokonca aj prítomnosť druhej, hárajúcej sučky. Opakovanie pri viacnásobnom háraní je pol roka až osem mesiacov. Pri prvom háraní je sučka ešte veľmi mladá a teda hára rôzne, pár dní alebo aj mesiac, dva mesiace v kuse alebo s prestávkami. Vo všeobecnosti je doba hárania 3 týždne. K úplnému háraniu ani dôjsť nemusí, mladá sučka môže len "farbiť" a pre psov zostane nezaujímavá. A po "neúplnom" háraní môže znova hárať aj o veľmi krátky čas, napr. o 3 - 4 mesiace. S vekom sa ale háranie upraví. Predzvesťou hárania je odmietanie stravy, vyberavosť pri kŕmení, zmena povahy, sučka je maznavejšia, môže zostať agresívnejšia na iné sučky,...

Pohlavný cyklus sučky sa delí na niekoľko fáz:

proestrus - farbenie, výtok

estrus - samotné háranie

metestrus (diestrus) - žlté teliesko je funkčné, ak nie je sučka oplodnená, cyklus končí

anestrus - obdobie medzi háraním, kľudové

Každá sučka je jedinečná, no môžeme hovoriť o niekoľkých druhoch - typov háraní:

priemerný cyklus - s ovuláciou na 12 - 14 deň

krátky cyklus - s ovuláciou na 5 - 6 deň

dlhý cyklus - s ovuláciou na 21 deň

rozdelený cyklus - pri meraní progesterónu sa hodnota pohybuje okolo 5 ng/ml a následne klesne, neskôr zase stúpne, pričom ovulácia sa posúva niekedy až na 6 týždeň, no až vtedy, keď progesterón stúpne nad 5 ng/ ml

falošný cyklus - sučka sa hára, no progesterón nestúpne nad hodnotu 5 ng/ ml

To, že sučka hára, si ani všimnúť nemusíte, sučka sa stará o svoju čistotu, ale môžete nájsť drobné kvapôčky krvi v koterci, ale najpresnejšie vám to povedia psy – samci. Začnú mať o sučku evidentný záujem. Prípadne si môžete všimnúť zmenu v správaní. Sučka je ľútostivá, stráži si hračky a hrá sa s nimi ako so šteniatkami, je veľmi kľudná, milá, vyhľadáva pohladenie, kľud,... Je vhodné si sledovať dobu hárania a niekam si ju zaznačiť, aby ste neboli prekvapení nechceným krytím, alebo háraním práve cez termín výstavy psov. Zakrvavená srsť sučky vo výstavnom kruhu nie je dva krát reprezentatívna.

Začiatok hárania je ešte bezpečný z hľadiska nežiaduceho krytia. Sučka a aj samci vedia, že hára, ale ešte nie je čas na krytie. To nastane, až keď je háranie a krvácanie zjavnejšie a vulva sa zdurí. Sučka sa začne sama psom ponúkať, ak ju škrabkáte pri chvoste, automaticky ho odtiahne na bok, prípadne vulva sa zdurí a sučka ju vysúva von - hovoríme, že sa "stavia". Môžete spozorovať častejšie močenie v malých množstvách - sučka naznačuje čo najväčšiemu počtu psov, že je čo chvíľa pripravená na krytie. Toto obdobie sprevádza odmietanie poslušnosti, úteky nie len z pozemku, ale aj od pána. Vynaliezavosť takejto sučky nepozná hraníc a pokúša sa o úteky aj zo zamknutej voliéry - aj za cenu seba poškodzovania. Nie je to však pravidlo. Ak žije spolu so samcom, môže iných odmietať. Vlčiaci môžu byť aj monogamní - ako samci, tak suky.

Priebeh hárania je vysoko individuálny. Krvácanie z vulvy môže byť aj veľmi intenzívne - krvavý koterec, cestičky, kadiaľ sa sučka pohybuje, zadné nohy, chvost (nám volala suseda, že sučka sa poranila, asi si rozrezala nohy a strašlivo krváca, že ju máme brať k veterinárovi... a pritom len hárala). Ďalšia sučka nehárala dva roky a potom preukázateľne hárala v kuse 3,5 mesiaca...

Keď dôjde k vzájomnému záujmu je najvyšší čas na krytie alebo naopak, ak máte aj psa a sučku - je čas na ich rozdelenie. Im sa to páčiť určite nebude. Pes aj sučka sa budú chcieť ku sebe dostať. A to akým spôsobom, je jedno. Preliezanie, podhrabávanie, hryzenie pletiva, dreva, prípadne iného materiálu, z ktorého máte koterec. Môže sa stať, že pes si spôsobí aj poranenia v snahe dostať sa za sučkou, je teda nutné oddeliť ich bezpečne pre oboch. Sučku budú vyhľadávať aj psy z okolia, preto je nutné, aby ste ju zabezpečili a nenechávali bez dozoru voľne pustenú a venčenú!!! Aj na dvor, či pozemok sa cudzí pes vie dostať.

Prevencia hárania sučky a kastrácia, starostlivosť o sučku po kastrácii

Riadenie cyklu hárania sučiek nie je novinkou. Na regulovanie liekmi sa používajú antikoncepčné progesteróny. Používajú sa pre oddialenie dočasné, či dlhšie a pre úplné potlačenie. Ich aplikácia má vplyv na reprodukčný a endokrinný systém, reakciu kože na vpich, zmeny v chovaní - zvýšený apetít, hmotnosť, znížené libido u psov,... Pre oddialenie je nutné aj presné načasovanie v tom správnom období, avšak, tieto hormonálne zásahy do tela sučky určite vynechajte.

Pre mladých psov a dospelých liečba nespôsobuje závažné problémy, pokiaľ sú dodržiavané dávkovania liekov. Niektoré lieky sa podávajú v pol ročných intervaloch. Vhodnosť tej ktorej liečby závisí od stavu jedinca, jeho zdravia, veku,... Správne zostavenie liečby určí veterinár konkrétne pre danú sučku. Pri niektorých liekoch sa po aplikácií očakáva prvé háranie do jedného roka, u niektorých sú to až 2 - 3 roky. Po takejto liečbe sa vyskytuje aj problém so zabreznutím. Je dokázaná zvýšená pravdepodobnosť vzniku nádorových ochorení mliečnej žľazy.

Ďalším spôsobom je kastrácia, ktorá je síce definitívna, avšak iste vhodnejšia než lieky. Chirurgická prevencia má výhodu tú, že stačí jeden zákrok pod narkózou, pri ktorom sa vyberú rozmnožovacie orgány. Dôvody ku kastrácii sú rôzne. Kastráciu sučky dajú robiť ľudia, ktorí nechcú nikdy odchovávať šteniatka, sučka má dedičnú vadu, ochorenie, alebo nedokážu sučku ustrážiť. V prípade ak je prevedený zákrok v rannom veku, predchádza sa aj tumorom mliečnej žľazy, ochoreniam rozmnožovacích orgánov, kastrovaná sučka je kľudná, bez stresu z hárania. Avšak aj tu sú riziká - problémy s močom, zvýšenie hmotnosti, zhoršenie srsti,... Zákrok sa prevádza ambulantne a sučka je po zákroku predaná majiteľovi do domácej liečby.

Niektoré sučky sa prebúdzajú ihneď po zákroku, iné spia ešte hodiny, preto je manipulácia s nimi veľmi opatrná. Vo väčšine prípadov sú sučky pohyblivé už 3 hodiny po zákroku. Tie, ktoré majú horší metabolizmus a ťažšie znášajú narkózu, musia byť pod dohľadom a musí im byť vyberaný jazyk, aby im nezapadol. Ak ho začne sama sťahovať dnu, aj keď ešte spí, je všetko v poriadku. Prebúdza sa a jazyk si už kontroluje. Po prebudení sa začne hýbať, sama chodiť a môže sa napiť, či nakŕmiť, v menšom množstve. Po prvom jedle môže však zvracať. Nič sa však nedeje, je to normálne. Do jedla a pitia ju však nenútime. Druhý deň po operácii už musí jesť všetko v normálnom množstve. Nesmie zvracať a aspoň raz za deň sa musí vymočiť. Ak tomu tak nie je, určite ihneď choďte so sučkou k veterinárovi. Toto však platí pre zdravé sučky, ktorých kastrácia bola preventívna.

Pri kastrácii z dôvodov ochorení, je nutná návšteva veterinára niekoľko dní po operácii pre podanie injekcií, liekov, vitamínov, infúzií,... Veterinár vám presne definuje kedy máte prísť.

Väčšina veterinárov po operácii prikryje ranu gázou, ktorá pekne indikuje stav rany. Keď je po 10 dňoch po operácii gáza suchá, čistá, je všetko v poriadku a stehy sa môžu vybrať. Ak čokoľvek cez gázu preteká, či už krv, hnis alebo iná tekutina, navštívte veterinára. Sučka musí byť celých 10 dní do vybratia stehov fit, normálne jesť, piť, močiť, nezvracať, nelízať si ranu. Poslednému je najhoršie zabrániť. Mnoho majiteľov to podcení. Sučka musí nosiť golier a ochranu stehov. Majiteľ by mal ranu dvakrát denne kontrolovať. Lízanie spôsobí zanesenie infekcie do rany.

Ak už ste sa rozhodli sučku kastrovať, musíte byť zmierení s tým, že už nikdy po nej šteniatka mať nebudete. Je na mieste si rozmyslieť, že kastrovať zdravú, mladú sučku s preukazom pôvodu je škoda, vzhľadom na jej chovný prínos, ak je dôvodom len fakt, že majiteľ nie je ochotný sučke venovať pri háraní zvýšenú pozornosť. Pri ochoreniach je samozrejme situácia iná.

Kastrácia psa a jej vplyv na jeho správanie
Kastrácia psov samcov je rovnako ako u sučiek odstránenie pohlavných žliaz. Psy sa kastrujú hlavne pri problémoch s agresiou, obťažovaní ostatných členov rodiny, svorky, zabránení nechceného krytia a pri chorobách. Kastrácia pre odstránenie nežiaduceho chovania sa robí pred dosiahnutím dospelosti, vo veku 4 týždne - 30 mesiacov, kedy dochádza k strate dominancie. Takýto pes sa bude celý život správať ako hravé šteňa. Je ho možné vychovať, nebude sa byť s inými psami, ale nebude vhodný na miesta, kde je potrebná dominancia a sebadôvera - teda na stráženie. Tiež sa vyskytli problémy pri komunikácii medzi samcami a kastrát bol šikanovaný a vyvrhnutý zo svorky, dokonca aj sučky si na neho môžu dovoľovať.

Druhá možnosť kastrácie je po 30 mesiacoch veku. V tej dobe sú už vyvinuté všetky vlastnosti psa a teda aj dominancia, zloba, agresia,... Tu však už v neskoršom veku vzniká riziko, že pes si už upevní správanie sa, ktoré je nežiaduce - spojené s dominanciou - zloba, agresia,...  

Kastrácia sa vykonáva aj pri nezostúpenom semenníku alebo nezostúpených oboch semenníkoch, vtedy ide o zdravotné riziko, ktorému sa kastráciou predchádza. Ak je dôvodom choroba, je kastrácia jasná voľba. Ak fakt, že chcete zmierniť povahu, či zabrániť únikom, premyslite si to. Je to veľká škoda a z časti by si mal človek vstúpiť do svedomia, či si mal vôbec zaobstarávať psa, ak ho nevie vychovať a ustrážiť.