Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

Plemeno
História
Štandard
Výklad štand.
Povaha ČsV
Kríženci vlka
ŠteniatkoChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

História

Kríženie medzi vlkom a psom nie je novou záležitosťou, väčšinou boli však tieto experimenty neúspešné. Literatúra totiž hovorí o krížencoch prvého stupňa (F1) ako o zlých psoch, agresívnejších ako vlkoch. Poznatky boli však nedostačujúce a zakladali sa na poznatkoch zoológov. Rovnako vlci boli pokladaní za šelmy, ktoré zabijú hocičo a hocikoho... Tieto údaje boli veľmi nejednotné. Pán Ing. Karel Hartl sa zaoberal myšlienkou porovnania výsledkov psov pri výcviku, ich chovaním... No na to potreboval vedieť čo to o etológii ich predka, ktorý bol v tom čase taký zatracovaný. Preto sa pán Hartl rozhodol získať nové a vierohodné informácie pri krížení vlka a psa...

Cieľom prvých pokusov bolo zistiť vlastnosti týchto krížencov chovaných v zajatí. Aká je ich plodnosť, v čom sa líšia od svojich predkov a naopak, ktoré vlastnosti vlkov sú im vlastné. Sledovali sa rozdiely medzi psami, vlkmi a krížencami – podmienené reflexy, biologické vlastnosti, sociálne chovanie... Taktiež bol záujem zistiť, aké prínosy a zápory môže kríženie priniesť do chovu nemeckých ovčiakov. Ich služobné výkony boli totiž obmedzené. Išlo hlavne o krátku životnosť, ktorá končí v cca 8 rokoch, náchylnosť na ochorenie močových ciest a ľadvín, silná dysplázia, ktorá sa dovtedy veľmi nesledovala, oslabená práceschopnosť hlavne v nadmorských výškach nad 800 m.n.m., malá vytrvalosť (neprekonanie vzdialenosti viac ako 50km, dlhá doba regenerácie - viac ako 80 hodín,...) a tiež značná chorobnosť a úhyn šteniat pri hromadných chovoch,...

Zámerom vtedajších krížení bolo aj získanie výkonného psa, keďže "studená vojna" bránila dovozu špičkových pracovných nemeckých ovčiakov do bývalého ČSSR. Na foto p.Hartl a p.Rosík (foto: Slovenská kynológia, história a súčasnosť).

S týmto cieľom sa v bývalej ČSSR v roku 1955 pripravoval medzidruhový pokus, ktorý mal potvrdiť alebo vyvrátiť domnienku, že je možné odchovať šteňatá zo spojenia vlk a suka psa a tiež vlčica a pes. Vlk je totiž najbližší anatomickou stavbou tela k ovčiakovi, ktorí by predstavoval ideálny pracovný typ psa. Väčšina z potomkov mala predpoklad na ďalší chov. Bolo schválené ďalšie kríženie a neskôr sa pristúpilo k viacerým pokusom a kríženiam.

Projekt sa realizoval vo viacerých chovateľských staniciach Pohraničnej stráže ako v Čechách, tak na Slovensku. V Čechách bol spracovaním projektu poverený pplk. Karel Hartl, náčelník služobnej kynológie, pre Slovenskú stranu bol poverený mjr. František Rosík, ktorý bol kynológom Bratislavskej brigády Pohraničnej stráže.

V prvom krytí v chovateľskej stanici "z Pohraniční stráže" v Libějovicích u Vodňan (dnešná Česká republika), išlo o ročnú vlčicu Britu od pána Hajáka, ktorá pochádzala z polesia Palota na východnom Slovensku a 2 psov plemena Nemecký ovčiak (NO), vlkošedej farby, v chove už odskúšaných. Mali rôzne povahy – jeden bol kľudný, výborne ovládateľný, druhý agresívny, horšie ovládateľný, ale vycvičený.

Kurt z Václavky (NO), Cézar z Březového háje (NO), Brita (Karpatská vlčica) (foto: wolfdog.org)

Na výskumoch sa podieľalo niekoľko chovateľských staníc. Rôzne stanice sledovali rôzne odvetvia:

biologické vlastnosti vrhov, otázka hárania, krytia, gravidity,...

sociálne chovanie a rozdiely v jeho prejavoch,

rozdielne proporcie vzhľadom k NO,

výchova krížencov na samote alebo v spolužití spoločne so šteňatami NO, rozdiely v chovaní,

rozdiely medzi krížencami F1, F2,...

Línie chovu
 
Línia č.1
Rok: 1958
Matka: Brita (Karpatský vlk)
Otec: Cézar z Brězového háje (Nemecký ovčiak)
Línia č.2
Rok: 1960
Matka: Brita (Karpatský vlk)
Otec: Kurt z Václavky (Nemecký ovčiak)
Línia č.3
Rok: 1968
Matka: Asta z SNB (Nemecký ovčiak)
Otec: Argo (Karpatský vlk)
Línia č.4
Rok: 1972
Matka: Lejdy (Karpatský vlk)
Otec: Bojar von Schotterhof (Nemecký ovčiak)
Línia č.5
Rok: 1974
Matka: Urta z Pohraniční stráže (F3)
Otec: Šarik (Karpatský vlk)
Línia č.6
Rok: 1974
Matka: Xela z Pohraniční stráže (F3)
Otec: Šarik (Karpatský vlk)

 

Zdroj: kniha p.Hartla a Jedličku - Československý vlčák

 

Vlčica Brita x Cézar z Brězového háje

V roku 1957 sa v chovateľskej stanici Pohraniční stráže pri prvom háraní nepodarilo vlčicu nakryť – vlčica sa schovala a nebolo možné vystihnúť dobu hárania. V 1958 sa vlčica hárala a bol k nej pustený prvý pes kľudnej povahy, ktorý bol pred tým 4 týždne ustajnený vedľa jej kotca. Vlčica na psa zaútočila a vytrhla mu kus kože z boku. Je pravdepodobné, že tu zohral úlohu prirodzený výber - slabý jedinec a jedinec, žijúci vedľa sučky - vo voľnej prírode vzniká riziko príbuzenstva. Potom bol k vlčici priamo pustený agresívnejší pes. Keď sa ho snažila napadnúť, pes sa bránil, chytil ju za krk a pár krát s ňou zatrepal. Správanie vlčice sa zmenilo a nechala sa nakryť. Na 63tí deň, 26.05.1958 v noci, porodila vlčica Brita nakrytá psom Cézar z Brězového háje 5 šteniat (1 pes a 4 feny) – Bren, Brita, Bona, Bety, Bessy. Je zaujímavé, že pri všetkých 4 vrhoch sa narodilo 5 šteniat.

Vlčica svoje šteňatá bránila a nedôverovala ošetrovateľovi, no počas brezosti ošetrovateľa vítala. V jednom mesiaci veku ich začala prikrmovať zo žalúdka. Šteňatá mali rovnaký priebeh dňa – cca 10 minút sa vonku hrali, nažrali sa za cca 6 minút a v búde zaliezli na odpočinok na približne hodinu. Potom zase príjem potravy a hra. S vekom sa intervaly predlžovali, hlavne pri hre, ale aj spánku. Už veľmi skoro bolo možné rozoznať pri hrách, že šteňatá podporujú najsilnejšieho pri šarvátkach a hierarchiu bolo možné pozorovať okolo 5teho týždňa.

Pre ďalšie chovné účely ChS Libějovice bola vybraná fena Bety (F1 - na foto vľavo) a pre ChS Šamorín fena Berta (F1). Ostatné krížence zostali v Čechách. (zdroj foto: stránky ChS z Molu Es). Už pred tým sa v Slovenskej ChS z Pohraničnej stráže (11. brigáda Pohraničnej stráže v Malackách), experimentovalo z kríženiami viacerých plemien, ako nemecká doga, boxer a doberman. Tieto krížence však vôbec nevyhovovali náročným podmienkam, ktoré psy v armáde museli spĺňať. Preto prejavili záujem o nové, vylepšené vlko - psy, ktorých kríženie inicioval p.Hartl.

   

Z potomstva suky Bety sa odchovalo niekoľko vrhov F2 – F4 generácie. Do ďalšej plemenitby sa zapojila suka F2 Barka (narodená 03.03.1961) a jej syn F3 Hron (narodený 03.12.1962). V chovateľskej stanici Šamorín (neskôr Malacky), bola F1 Berta párená s NO Haso zo Šamorína, kde sa 20.02.1960 narodili šteňatá F2 generácie, sučka Osa a Ola z PS a psy Odin, Old a Onyx z PS, ktorí boli vo veku 19 mesiacov prevezené späť do Libějovíc. Bez tohto premiestnenia by ďalšie kríženie v Čechách nebolo možné.    

Old a Odin z PS prispeli k rozšíreniu chovu aj medzi prvými civilnými chovateľmi z Čiech, p. Driml, Stehlík, Brožek, Beroušek, Sabo, Strnad, Veselý, Dr. Kafka.    

Osa z PS prispela k oživeniu a rozšíreniu chovu v českých chovateľských staniciach prostredníctvom dcéry Capka F3 (narodená 03.09.1961), vnučky Aneta F4 (narodená 02.09.1963) a pravnučky Dura F5 (narodená 14.06.1965). O rozšírenie potomstva Osy z PS sa v civilných chovateľských staniciach v Čechách zaslúžil p. Kincl.    

Suka F2 Osa z PS sa po jednom vrhu v Čechách vrátila späť do Bratislavskej brigády PS. Tu vytvorila prostredníctvom svojich dcér početnú rodinu. Zo 66 psov a 40 súk sa na chove podieľala Kača F3 (narodená 06.11.1962) prostredníctvom dcéry Tira F4 (narodená 03.03.1966) a syna Grin F4 (narodený 30.07. 1968).

Vlčica Brita x Kurt z Václavky

21. 5. 1960 sa v Libějovicích narodili kríženci F1 z tohto spojenia. Narodilo sa 5 šteniat (4 psy a 1 fena) – Bek, Bigan, Bikar, Bill, Bima. Pes Bikar F1 bol na požiadanie p. Rosíka vo veku dvoch mesiacov preložený do chovateľskej stanice PS na Slovensko. V Malackách páril dve suky NO Onda z PS a NO Nina z PS. Z jeho početného potomstva sa uplatnili F2 Santa a Sito (narodení 06.03.1967), F2 Tila a Tiva (narodené 31.03.1967), F3 Ciko, Odra, Xida, Xela a Sina.    

Pokus bol ukončený v roku 1965 a potvrdil, že väčšina krížencov mala predpoklad pre ďalšie šľachtenie. Už u prvých krížencov bola overená ich cvičiteľnosť a socializácia medzi ľuďmi a preto už v roku 1966 bolo po psovi F2 Odinovi zaradených do služby 16 jedincov a k civilným chovateľom 18 jedincov. Registrácia týchto jedincov bola však do civilného registra plemennej knihy odmietnutá.   

Vlk Argo x Asta z SNB

V roku 1966 bolo navrhnuté prvé znenie štandardu, podaná prvá žiadosť o registráciu krížencov v plemennej knihe a súhlas k vytvoreniu klubu. Vtedajší zväz služobných plemien žiadosť odmietol.

Šteňatá zo spojenia karpatský vlk Argo a NO Asta z SNB sa narodili v roku 1968 v chovateľskej stanici v Býchore v Stredných Čechách a kríženci začali byť označovaní ako "Český vlčák". Uplatnila sa fena F1 Ura z SNB a jej syn Ink z SNB.

Z prvého pripustenia bola vybratá pre ďalšie šľachtenie suka F1 Ura SNB. Táto bola opakovane pripustená s NO Ajax von Altenplen. Z prvého pripustenia bol pre ďalšie šľachtenie vybratý pes F2 Ink z SNB a bol so svojou matkou Ura SNB preložený do chovateľskej stanice PS v Libějoviciach. Tu bolo pripustenie opakované a z vrhu bola vybratá suka F2 Bara z PS.     

V ďalšom chove tohto kríženia sa uplatnil Ink z SNB i Bara z PS, ktorí boli vyžiadaní p. Františkom Rosíkom a prevezení z Libějovic do chovateľskej stanice PS Malacky, čím sa zabránilo ich likvidácii.    

V auguste 1968 došlo ku zmene vo funkcii náčelníka PS a v ostatných chovateľských staniciach PS v Čechách bol chov krížencov ukončený. Niekoľko obetavých civilných chovateľov, ktorí v chove v Čechách pokračovali, pod vplyvom vonkajších podmienok stratilo potrebnú oporu a ich chovy zanikli. 26.5.1970 opäť podal žiadosť Ing. Karel Hartl, ale žiadosť bola znova zamietnutá, aj napriek 56 odchovaným krížencom.

Po roku 1971 nastalo úplné prerušenie chovu krížencov v Čechách. Chov sa obnovil až 11.08.1981, keď sa u p. Vladimíra Mádla z Kolína uskutočnil vrh po suke Zilka z PS, ktorá bola odchovaná v chovateľskej stanici PS na Slovensku. Tu boli kríženci využívaní ako služobní psi v útvare PS.    

Kynológom Bratislavskej brigády PS bol mjr. František Rosík, pre ktorého sa stal chov československých vlčiakov celoživotným poslaním a preto jeho zásluhou boli vytvorené podmienky k pokračovaniu chovu i v 70- tých rokoch. V tomto období sa okolo chovateľskej stanice PS v Malackách podarilo sústrediť okruh služobných i civilných chovateľov a tým v podstate zabezpečiť chovateľskú základňu umožňujúcu zlepšiť kvalitu výberu jedincov pre ďalšiu plemenitbu.    

Xela z Pohraniční stráže (F3) x Šarik (Karpatský vlk), Urta z Pohraniční stráže x Šarik (Karpatský vlk)

V roku 1974 bol do programu pridaný tretí vlk - Šarik. Z jeho potomkov sa uplatnili hlavne potomkovia zo spojením s Xelou a Urtou z Pohraniční stráže. (foto: Slovenská kynológia, história a súčasnosť, Vlk šarik a Xela).

Z pripustenia suky F3 Xela z PS vzišli potomkovia, ktorí sa uplatnili v chove cez psa Xavan z PS, prostredníctvom synov Rep z PS, Cirus z PS a vnuka Brest z PS. Rep bol veľmi dlho predlohou štandardu plemena a do plemenitby prispel až 250 potomkami, čo je na tak málopočetné plemeno výkon, no zároveň sa zvýšil príbuzenský koeficient väčšiny vlčiakov. Dnes ho nájdeme asi najčastejšie v rodokmeňoch plemena. Jeho podiel vlčej krvi bol 42%.

Z pripustenia suky ČsV Urta z PS s karpatským vlkom Šarikom chov obohatila suka Eida z PS a jej potomkovia Afír z PS a Amúr z PS, ktorých potomkovia boli odchovaní v civilnom prostredí. Chovatelia zo Slovenska verili v dobré vlastnosti novo vznikajúceho plemena. Do chovu ČsV v civilných chovateľských staniciach sa zapojili p. Ing. Sopúch, Beleš, Dr. Švec, Klčo, Fuska, Budinský, Blaho, Richnovský, Pipáš, Szalay, ale i chovatelia z Čiech a Moravy p. Mádle, Smrčka, Šimáčková, Čížek a iní. Vďaka chovateľskej stanici PS na Slovensku, všetky žijúce zvieratá pochádzali zo Slovenska. Táto dostatočne veľká populácia zvierat, umožnila naplniť dlhoročnú snahu šľachtiteľov a chovateľov - založenie klubu.     

Rep z Pohraniční stráže (foto: wolfdog.org)

K dokončeniu šľachtenia novo vznikajúceho plemena bol 20.03.1982 na zasadnutí v Brne založený Klub chovateľov československého vlčiaka (KCHČsV), ktorého predsedom sa po voľbách stal František Rosík. Federálny výbor chovateľských zväzov ČSSR pod vedením p. Mikuláša Račkaja, predsedu Slovenského ústredného výboru zväzu chovateľov, potvrdil 02.04.1982 založenie celoštátneho klubu so sídlom v Prahe a pobočkou v Bratislave.     

Hlavným cieľom po založení klubu bolo pokračovať v šľachtení ČsV a dosiahnuť toho, aby pre svoje dobré vlastnosti zdedené po karpatskom vlkovi i NO bol zaradený medzi plemená uznané FCI. Plemennú knihu ČSV od založenia KCHČSV viedol ČSCH do 01.01.1991, potom od 01.01.1991 do 31.03.1992 zápisy robila p. Husárová s dcérou. Od 01.04.1992 do 31.12.1992 zápisy do plemennej knihy robil p. František Rosík.  (na foto skica od p.Rosíka - ideál ČsV, kniha Slovenská kynológia, história a súčasnosť)

Vlčica Lejdy x Bojar von Schotterhof

Koncom roka 1982 skupina chovateľov z Čiech presadzovala požiadavku zaradenia ďalších vlkov do chovu. Pod zámienkou udržať prirodzenú štruktúru populácie, zabrániť erózii genofondu a znížiť mieru príbuzenskej plemenitby sa v Čechách už po ukončení medzidruhového kríženia pristúpilo k novému kríženiu, spojeniu NO Bojara von Schottentrof s karpatskou vlčicou Lejdy zo ZOO Hluboká, ktoré bolo opäť v chovateľskej stanici PS v Libějoviciach v roku 1983.

Vybratý pes z tohto spojenia F1 Kazan z PS bol podľa dostupných záznamov tri krát použitý v plemenitbe. Toto kríženie bolo urobené bez súhlasu klubu a podľa dostupných informácii nebolo prínosom.   

Kazan z Pohraniční stráže (foto: wolfdog.org)

 

Pohraničná stráž a ich nemeckí ovčiaci (foto: wolfdog.org)

Ďalej sa už vlci do chovu nepridávali, išlo len o kríženie v uzatvorenej populácii a potomkovia boli označovaní ako český vlčiak. Z armády sa vlčiak stále častejšie dostával aj do civilného chovu, pretože jeho výcvik bol zložitejší a aj jeho povaha nebola tak vyhovujúca ako u bežných psov.

Z pokusu sa dajú vyvodiť určité závery a to:

kríženie vlka a psa je možné

jednoduchšie je kríženie psa s vlčicou ako vlka so sukou

ku krytiu je vhodné vybrať psa silného, aktívneho v obrane

čím skôr oddelíme krížencov od vlčice a držíme ich samostatne, tým viac u nich potlačíme vlčie vlastnosti

v prvej generácii zodpovedajú krížence anatomicky a fyziologicky viac vlkovi, než psovi

v ďalších generáciách je vplyv anatomický výraznejší ako vplyv fyziologický

kríženci druhej generácie sú cvičiteľní, aktívna obranná reakcia je neskoršia ako u ovčiaka, skvele je vyvinutá orientácia, hlavne v noci. V tretej generácii sú kríženci vyvinutí ako ovčiaci a v stopách sú lepší.

vytrvalosť je neporovnateľne vyššia a hlavne pri vyššej teplote

osrstenie je podstatne kvalitnejšie ako u ovčiaka, do tretej generácie si prechovávajú prevažne vlčiu srsť

výsledky pri cvičení sú značne vyššie, ak sa pracuje výlučne oddelene, vytvorí sa silnejšie puto medzi cvičiteľom a psom

Závery, ktoré je nutné ešte preskúmať:

stupeň životnosti a schopnosti použiteľnosti vzhľadom k fyzickému veku

do akého stupňa kríženia sa budú prejavovať anatomické znaky vlka

aký súhrn vlastností kríženca dáva vytrvalosť oproti psovi

do akej miery je možné použiť príbuzenskú plemenitbu k upevneniu dosiahnutých anatomických a fyziologických znakov a vlastností

bude dosiahnutá u krížencov menšia variabilita v konštrukcii, stupni vyššej nervovej činnosti ako je to u ovčiakov?

Prvý chovný zvod a bonitácia ČsV sa uskutočnili v novembri 1982 v areáli Zochovej chaty v Malých Karpatoch. Podklady k žiadosti o predbežné uznanie ČsV boli pripravené v spolupráci s Ústrednou odbornou komisiou chovateľov psov ČSCH. Záverečné znenie štandardu ČsV, spracované v Bratislave, komisia FCI odporučila k schváleniu na jednaní v Helsinkách dňa 13.06.1989. Štandard bol schválený pod číslom 332. Poďakovanie patrí vtedajšiemu československému zástupcovi v FCI RNDr. Petrovi Dvořákovi. ČsV bol zaradený do 1. skupiny plemien v klasifikácii FCI na skúšobné desaťročné obdobie.    

V roku 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR na dva samostatné štáty, Českú a Slovenskú republiku. Zmluvou medzi Českomoravskou kynologickou úniou a Slovenskou kynologickou jednotou dňa 04.07.1993 v Brne bolo potvrdené, že názov plemena zostáva Československý vlčiak, krajina pôvodu – Československo a garantom plemena ČSV v FCI je Slovenská republika prostredníctvom SKJ. Číslo štandardu je od 8. 4. 1994 - 332.    

Koncom roku 1998 vypracovala komisia KCHČSV SR (pp. F. Rosík, Doc.Ing. E. Kollárová, CSc., RNDr. M. Glosová) podklady k žiadosti o konečné uznanie plemena z materiálov, ktoré získala od všetkých krajín, v ktorých sa ČsV choval.    

SKJ predložila žiadosť a na generálnom zasadnutí v Mexiku 01.06.1999 bol predložený návrh schválený, čím sa potvrdila životaschopnosť ČsV, ale tiež pracovné nadšenie slovenských kynológov a chovateľov. O tento úspech sa v FCI svojim stanoviskom zasadil prezident SKJ Ing. Štefan Štefík.    

Do chovu plemena prispeli svojou krvou v rozpätí 25 rokov 4 vlci:

Brita, Argo (bez foto), Šarik, Lejdy.

Hodnotenie exteriéru Československých vlčiakov z minulosti
V rodokmeňoch psov s kratším spojením k vlkom objavíte psov, ktorí síce boli bonitovaní, ale ich bonitačný kód má rozhodne iný tvar ako dnešný. Tu je znenie výkladu bonitačného kódu. Zdrojom sú stránky wolfdog.org, originálny jazyk čeština, preklad Tobrok.

Najprv číslo charakterizujúce stavbu tela:

0 - celkom netypický vzhľad bastarda
1 - priveľmi ľahký, chrtovitý
2 - malý, pod hranicou určenou štandardom
3 - ľahký, pri výške požadovanej štandardom
4 - požadovaná sila, mohutnosť, ušľachtilosť, výška psa 60-62 cm, suky 55-57 cm
5 - požadovaná sila, mohutnosť, ušľachtilosť, výška psa 63-65 cm, suky 58-60 cm
6 - výška v medziach štandardu, ale hrubší a menej ušľachtilý
7 - prerastený, ale súmerne stavaný, zodpovedajúci mohutnosti a ušľachtilosti
8 - príliš ťažký a málo ušľachtilý
9 - hrubý, lymfatický

Nasledujúce písmeno popisujúce psa:


A - jemná hlava
B - strmé uhlenie hrudných končatín
C - rovný, krátky zadok
D - zrazený zadok

E - strmé uhlenie panvových končatín
F - krátka stehenná kosť
G - neúplný chrup
H - vada zhryzu
J - správny výraz NO, výborne uhlený
K - dlhý chrbát
L - príliš dlhý
M - kvadratický
N - plytký hrudník
P - ťažká hlava
R - chybný chvost
S - voľné väzy

Nasledujú písmená popisujúce uši, oči, pigmentáciu:


O - svetlé oko
T - strata pigmentu
U - vlkošedý, svetlé znaky
V - vlkošedý, tmavé znaky
W - chybné uši
Q - sýty pigment
I - čierny, svetlé znaky
X - čierny, tmavé znaky
Y - celočierny
Z - dlhá srsť

Na konci je číslo popisujúce charakter psa


1 - výrazný
2 - dobrý
3 - dostatočný (nemôže byť zaradený do 1. triedy chovnosti)
4 - nedostatočný (nesplnil podmienky pre zaradenie do výberového chovu)

Články z histórie, o nemeckých ovčiakoch, chovnom materiály po vytvorení KChČsV

Vystúpenie p.Rosíka a p.Hartla na schôdzy KCHČSV

Perspektíva a rozvoj plemena píše F.Rosík

História vzniku plemena píše F.Rosík

Podklady k návrhu na konečné uznanie plemena píše F. Rosík

Ako to bolo s nemeckými ovčiakmi v chove ČsV píše F. Rosík

Článok - chovný materiál po vytvorení KChČsV od F. Rosíka

Rodina ovčiakov - druhy ovčiakov vo svete

Aké nemecké ovčiaky vstúpili do chovu ČsV?

Stupne kríženia, F1, F2,... a podiel vlčej krvi u ČsV

Historický článok o videní krížencov vlka v noci píše Ing.Hartl