NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatko
Pred kúpou
Výbava
Odber
Prvé dni doma
Starostlivosť
ChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

 

Domov podľa predstáv československého vlčiaka

Či už si zaobstarávate psa dospelého alebo šteniatko, musíte si pripraviť svoj domov tak, aby to bol domov aj podľa psa. Aby bol bezpečný pre vlčiaka, aby mal všetko, čo k životu potrebuje a vaše spolunažívanie bolo radostné. Potrebuje niekoľko vecí, ktoré mu nový domov spríjemnia.

Nezabudnite zabezpečiť váš domov a to hlavne predmety, ktoré sú priamo na zemi a šteňa by ich mohlo prevrhnúť, káble od televízora, počítača, spotrebičov, zásuvky, schody a schodištia zabezpečte ohrádkou, ak máte bazén alebo jazierko, zabezpečte ho tak, aby sa šteňa nemohlo utopiť. Nezabudnite na fľašky od chemikálií a postrekov v záhrade, skontrolujte celé ohradenie pozemku, miesta, kde by sa šteňa mohlo pri preskúmavaní zaseknúť a už sa nedostať von, ako rúry a úzke priechody, ostré predmety, kovové predmety, kde by si mohlo ublížiť.

Či už bývate v byte alebo v rodinnom dome, prvé dni by malo byť šteniatko s vami čo najviac. Neodstrkujte ho hneď von, samo alebo do voliéry. Dôležité je nadviazať s ním kontakt. Vlčiaci sú však závisláci, ak ho naučíte, že bude s vami neustále dnu, bude možno problém ho neskôr naučiť na osamotenie vonku. Bližšie o téme osamotenie nájdete tu.

Miesto na oddych

Každý pes potrebuje miesto, kde bude môcť nerušene odpočívať. Nemalo by byť umiestnené v prievane, ale aby zároveň nebolo odstrčené od diania v domácnosti. Či už sa rozhodnete pre klietku, ohrádku alebo len košík je na vás. Všetko má svoje výhody a aj nevýhody. Klietka alebo ohrádka poskytujú šteňaťu ochranu pred zranením sa, ak náhodou nie ste v miestnosti alebo doma. No nesmie to byť miesto, kam psa odložíte, keď na neho nemáte náladu. Umiestnenie je na vás, no v prvých dňoch doma sa odporúča, aby psík spal blízko vašej posteli, potom môžete jeho príbytok presunúť inam.

Ako príbytok pre šteňa poslúži aj stará krabica, kam sa rado schová, ak bude chcieť súkromie, košík, vyradený matrac, špeciálne vyvýšené ležadlá pre psov a už spomínané klietky. Do luxusnejších odpočívadiel investujte až keď pes trochu vyrastie, rýchlo totiž ležovisko ohryzie a zničí.

Ak bývate v rodinnom dome, je potrebný koterec, voliéra kvôli bezpečiu, keď odchádzate. Asi najideálnejšie je vlčiaka chovať s možnosťou výbehu, teda dom so záhradou a výbehom pre psa. Vlčiaka v žiadnom prípade nesmiete zamknúť do koterca a nechať ho tam celý život. Aj pes, ktorý žije vonku potrebuje prechádzky, neustály kontakt so svorkou a nejaké zamestnanie cez deň. V tomto zmysle, teda v kontakte so svorkou, majú veľkú výhodu vlčiaci držaní v bytoch. Pes chovaný na záhrade potrebuje vlastný priestor, búdu alebo koterec, kde sa môže utiahnuť a kde bude mať súkromie.

Koterec

Vlčiaci sú majstrami únikov, teda v prvom rade treba myslieť na zabezpečenie a výšku stien koterca. Koterec je miestom pre celoročné umiestnenie psa, kde je pes chránený pred nepriaznivým počasím, kde sa uchýli pri horúčavách a pri chlade – aj keď sú to psi odolní voči zlému počasiu. Pes sa v ňom musí cítiť v bezpečí, dobre a spokojne. Koterec by mal byť postavený na záveternej strane alebo prinajmenšom chránený stenami proti silnému vetru, k dispozícii by malo byť aj slnečné svetlo. Má byť priestorný, suchý, vzdušný a čistý v lete s dostatočným tieňom a v zime naopak s dostatkom slnečného žiarenia.

Základom je aj koterec ľahko čistiteľný. Podlaha musí byť betónová pokrytá drevom alebo tvorená len drevenými rohožami, aby si pes nelíhal do výkalov alebo na studenú zem. V oboch prípadoch platí udržiavanie čistoty. Drevo však nasiakne výkalmi a špinou a po čase sa znehodnotí.

Koterec dezinfikujeme nie príliš páchnucimi roztokmi a psa vpustíme dnu až po dokonalom zaschnutí roztokov. Prípravky na dezinfekciu sú dnes v ponuke v chovateľských potrebách a o ich presnom používaní sa oboznámte pred použitím. Je nutné správne nadávkovať a rozriediť danú dezinfekciu. Po nej ešte koterec splachujeme čistou vodou a po zaschnutí pustíme psa do koterca.

Dezinfekcia koterca je mechanická, ktorá spočíva v odstránení hrubých nečistôt za použitia lopatky, metly, kartáča a vody. Chemickú dezinfekciu robíme roztokmi  a fyzikálne čistenie napríklad slnečným žiarením – jeho ultrafialovou zložkou, napríklad plameň.

Koterec čistíme aspoň raz denne od najhrubšej špiny a jeden krát týždenne aj s dezinfekciou (záleží od intenzity zašpinenia a využívania koterca).

Koterec pre psa by mal mať rozlohu 6-9 m2 bez výbehu pre veľké plemeno ako je vlčiak, časť má byť krytá a časť krytá len pletivom, ktoré má siahať až po strechu. Pletivom zabezpečte aj strop - nežartujem - vlčiakovi stačí skulinka, ktorú nájde a potom je to už len o útekoch a kto z koho... Súčasťou koterca je búda, najlepšie s rovnou strechou, vyvýšené miesta na oddych vlčiaci zbožňujú.

Výbeh koterca nie je nutný, ak má pes dovolený voľný pohyb po záhrade. Má mať väčšie rozmery ako koterec, na ktorý nadväzuje. Nie je zastrešený, ale ošetrený proti únikom. Minimálna výška oplotenia výbehu je okolo 2,5m. Aby ho pes nepodhrabal je nutné obložiť výbeh betónom alebo dlažbou a vrch oplotenia zahnúť dovnútra. Povrchovo by mal byť trávnatý alebo s jemným štrkom, prípadne s miestom pre venčenie s pieskom.

Búda

Je miesto pre celoročné ustajnenie psa a mala by mať dve miestnosti. Predsieň a spálňu. Veľkosť sa odvodzuje od veľkosti psa v dospelosti. Spálňa musí byť tak veľká, aby sa v nej pes mohol natiahnuť a otočiť, nie však priveľká, aby s ju mohol pes v zime vyhriať. Vchod má byť o niečo vyšší ako kohútiková výška psa, vchod do spálne o niečo menší, kvôli unikaniu tepla. Toho docielime zvýšením prahu a nie znížením z hornej strany. Ak plánujete mať šteňatá, treba búdu vybudovať o tretinu väčšiu ako je veľkosť určená pre dané plemeno. Delenie búdy na dve časti však nie je nutné.

Pre vlčiaka platí – kohútiková výška nad 60cm:

Dĺžka spálne              115cm,

Dĺžka predsiene          70cm,

Šírka                           90cm,

Výška                          80cm,

Šírka vchodu               60cm.

Spálňa by mala byť zateplená, ale nemusí byť. Stavebným materiálom by malo byť drevo, izoláciou polystyrén, izoláciu kryjeme aj z vnútra, nakoľko by ju mohol pes okusovať. Ako izoláciu môžeme použiť slamu, piliny,...

Strecha by mala byť rovná, psy na nej radi ležia. Mala by sa dať snímať, pretože búdu treba dezinfikovať. Najčastejšie sa sklápa pre tieto účely čelná strana alebo strecha.

Búda by nemala stáť priamo na zemi, mala by byť vyvýšená na drevených kockách, približne 10cm nad zemou. Ak je umiestnená v koterci s vhodnou podlahou, nie je vyvýšenie nutné.

Do búdy dajte psovi na ležanie starý koberec alebo matrac (dávam vyradené kožuchy, slamu,...). Cez zimu môžete naplniť vankúš z pevnejšieho materiálu slamou alebo pilinami. Náplň pravidelne vymieňajte. Pri tuhých zimách môžete vchod zakrývať dekou alebo pevnou handrou, aby dovnútra neťahalo.

Voliéra

Je asi najlepším riešením, ak potrebujeme psa zabezpečiť, či už pri návšteve, alebo práci alebo ak odchádzame na dlhšie a nechceme, aby pes utiekol. Mala by byť dostatočne priestranná, ideálne rozmery neexistujú, ale nemali by byť menej ako 2,5*2,5m - pre jedného psa. Pes by mal mať vo voliére búdu, alebo miesto, kam sa môže schovať pred slnkom, prípadne silným vetrom. Mal by mať v nej misku s vodou. Krytá musí byť aspoň z jednej, dvoch strán pred nárazovým vetrom, dažďom.

Voliéra rovnako ako koterec, musia byť zabezpečené aj zvrchu, vlčiaci prelezú aj niekoľkometrový plot. Vhodné sú mrežové steny, ktoré budú v odstupe asi 5cm - cez väčšie by mohlo šteňa preliezť. Karí siete sú vhodné, ale hrubšie prevedenie, oká menšie. Podlaha z drevených rohoží. Dvere dobre uzatvárateľné a uzamykateľné - vlčiak si dokáže jednoduchý zámok otvoriť aj sám. Ostatné podmienky platia ako u koterca, tak u voliéry.

Misky na vodu a kŕmenie

Misky potrebuje pes dve, samostatne na vodu a samostatne na stravu. K miske na vodu musí mať šteňa prístup kedykoľvek bez obmedzení. Misky musia mať primeranú veľkosť, môžete ich položiť na malú vyvýšeninu, aby sa psíkovi z nich ľahšie jedlo a pilo. Šteňa vie narobiť veľký neporiadok pri jedení, preto sa odporúča postaviť ich na ľahko čistiteľnú podložku.

Dnes je ponuka veľmi široká a môžete si vybrať medzi

plastovými,

keramickými,

nerezovými miskami.

Najdrahšie sú nerezové, najlacnejšie plastové. Na plastových je veľmi rýchlo vidieť opotrebenie a do keramických sa ľahko zachytí strava. Je nutné teda misky pravidelne čistiť, či už ide o akýkoľvek materiál, rovnako ako o vaše taniere, treba zachovať ich čistotu. Šteňa potrebuje určite misku menšiu, ako bude rásť miska sa jednak opotrebuje a jednak psík bude potrebovať viac stravy, vody, takže misky budete kupovať podľa potreby a vlastného uváženia. Pri umiestnení vonku sú skvelé vedrá, kde je dostatok vody na celý deň.

Vodítko, obojky, postroje

Musia byť veľkosťou primerané veku a veľkosti psa. Už od prvých dní si musí šteňa zvykať na ľahký obojok a vodítko. Kontrolujte veľkosť obojka hlavne v období rastu by šteňa neškrtil.

Vlčiak je veľký vzrastom, dospelý pes váži aj 40kg a výšku v kohútiku má okolo 65-70cm, pri výbere vodítka na to myslite. Vodidlo musí byť pevné. Pre šteniatko stačí tenšie, no ako bude rásť bude potrebovať aj nové obojky a vodítka.

Na prvé týždne si pripravte:

Pre šteniatko ľahký obojok, vystlatý, aby psíka neškrtil v primeranej veľkosti, vhodný je posuvný, ktorý nastavíte rozhodne ideálnejšie, ako obojky s dierkami,

Vodítko, najlepšie dlhé stopovacie, 5m alebo 10m,

Vodítko krátke, ak pôjdete so psíkom na rušnejšie miesta,

Náhradný obojok, ktorý slúži napr. ak by sa starý stratil, pretrhol – nemusí ísť o najdrahší obojok, no záloha sa vždy zíde,

Prípadne aj postroj, ktorý nesústreďuje celú silu psa na jeho krk, ale na hrudník a chrbát a tak ho neškrtí,

Podľa aktivít, ktorým sa chceme so psom venovať sú postroje špeciálne upravené pre vychádzky na bicykli, ťahanie saní, špeciálny výcvik,... Tieto však budete potrebovať, až keď pes vyrastie.

Obojky – už malé šteňa si musí zvykať na obojok. Začíname ľahkým obojkom, mäkkým, vystlatým, ktorý pravidelne kontrolujeme podľa toho, ako psík rastie, aby ho neškrtil.

Mnoho výcvikárov používa na mladých a dospelých psov obojky retiazkové, sťahovacie. Tie sa osvedčili hlavne pri výcviku. No retiazka psovi vytrháva chlpy, čo nemusí byť veľké plus napríklad na takej výstave. Ale ide hlavne o váš vkus a stupeň výchovy psa. Dnes je na trhu nepreberné množstvo obojkov. No v žiadnom prípade neodporúčam tzv. ostnáče. Sú absolútne nevhodné a zanedbanú výchovu nenapravia. Vychovaný pes poslúcha aj na obyčajnom koženom obojku, nepotrebuje ostnatý! To, či váš pes bude potrebovať obojok sťahovací je na vašej výchove. Osobne som zaznamenala lepšiu ovládateľnosť a pohodlie pre psa na hrubom koženom obojku.

Vodítka – či už budete mať jedno univerzálne alebo viacero je viac-menej na vás, no radšej sa pozrime, na čo to-ktoré vodítko slúži.

Máme vodítka z rôznych materiálov - upletené z kože, nylonové, guľaté alebo ploché, reťazové, samonavíjacie, stopovacie,... Na trhu sú rôzne dĺžky, od úplne krátkych po 10 metrové stopovacie.

Ak chodíte na rušné miesta, je potrebné mať vodítko kratšie, približne 120cm dlhé, ktorým môžete psa v dave ľahko ovládať.

Na vychádzky sa hodí stopovacie 5 alebo 10 metrové, ktoré dáva psovi voľnosť, no stále ho máte pod kontrolou. Stopovačku si môžete urobiť aj vy sami, podľa vlastnej vôle ľubovoľne dlhú, z pevného úpletu alebo špagátu, na ktorý pripevníte karabínku a na lano spravíte pár uzlov. Uzly slúžia na to, aby sa lano neprešmyklo pod vašou nohou, keď ho pristúpite. Ako sa presne používa stopovačka nájdete tu.

Ak sa chystáte na výstavu nepotrebujete špeciálne vodítko, no hodí sa tenšie a kratšie (cca 120cm). Výstavné vodítka však vyzerajú lepšie, ako obyčajný obojok a vodítko. Ak sa chcete venovať výstavám, je dobré si zaobstarať práve toto - dostanete ho kúpiť na výstave (v chovproduktoch nie je veľký výber, skôr pre malé plemená).

Na výcvik na cvičisku vám výcvikár presne poradí, aký typ vodítka si priniesť. Každé zameranie výcviku si vyžaduje totiž iný postroj a výbavu.

Retiazkové vodítka sú vhodné pre psov, ktorí radi okusujú vodidlo. Retiazka im veľmi „chutiť“ nebude, preto sú vhodné na odnaučenie sa od zlozvyku. Ak chcete improvizovať, stačí pripevniť karabínou na obojok psa retiazkový obojok a ten pripevniť k vodítku obyčajnému. Vytvoríte si tak "nadstavbu" z retiazky na normálne vodítko. Šteňa sa rýchlo naučí, že okusovať sa vodítko nemá. Keď už bude naučené, stačí odstrániť retiazkový obojok a používať vodítko normálne.

Samonavíjacie vodítka sú vhodné ako na vychádzky, tak do rušnejších miest, pretože umožňujú nastavenie správnej dĺžky bez toho, aby ste v jednej ruke držali veľký uzol lana. Musia byť však pevnejšej konštrukcie, ak pes začne dospievať a naberať na sile.

Košík / náhubok - je veľmi dôležitá vec a už u malého šteniatka musíme začať s privykaním naň. Náhubok je potrebný napr. pri cestovaní mestskou dopravou, na miestach s vyšším počtom psov, ľudí, u veterinára,... Záleží aj na psovi, ale platí - prevencia. Radšej nech má pes náhubok, ako by malo dôjsť k nehode. Vlčiaci sú vnímaví a niekedy im proste niečo nesadne a hlavne druhý pes rovnakého pohlavia. Pri spoločných venčeniach je preto na mieste mať kvalitný náhubok. Nie všetci náhubok potrebujú, ale pre tých, čo ho nosiť musia, je na výber z niekoľkých:

- kovový - je asi najbezpečnejší, samozrejme, pokiaľ si ho pes nevie dať dole, vtedy sa ešte "pridáva" popruh cez hlavu, medzi uši. Síce úder kovom bolí, ochráni pred uhryznutím asi najlepšie. Na samca ČSV mi sadla veľkosť "suka NO". Pes s ním vie ako piť, tak prijímať pamlsky, ležať a riadne sa chladiť.

- plastový - je vhodný na začiatok, u mladých psov, je však menej odolný, i keď stále relatívne bezpečný, niekedy bývajú medzery medzi mriežkami tak malé, že môže (nemusí) dôjsť k prehriatiu, ak ho má pes dlho.

- kožený - toto ani nie je náhubok, skôr niečo, čo musíme mať, ale nepotrebujeme, lebo pes je vychovaný. Teda napr. do autobusu. Kožený náhubok totiž nechráni pred uhryznutím.

- plátenný, tzv. veterinárny - sa používa u veterinára, predchádzame len slabo úrazu, ak je pes naozaj rozzúrený, ale ochráni pred mimovoľným ohnaním sa psa. Na bežné nosenie nie je prispôsobený - pes nemôže otvoriť tlamu a teda chladiť sa.

Hračky

Sú dôležité na odvedenie pozornosti od nábytku a topánok, pes sa s nimi zabaví a nebude sa nudiť. Musia byť z vhodného materiálu, pes ich nesmie ľahko rozhrýzť a prehltnúť jednotlivé časti. Nedávajte psíkovi veľa hračiek naraz, prestal by si ich vážiť a neboli by pre neho výnimočné. Pár hračiek stačí.

Na trhu je nepreberné množstvo hračiek pre psov a je na vás, čomu dáte prednosť. Na pár vecí by ste ale mali myslieť:

veľkosť primeraná veľkosti psa – hračku nesmie prehltnúť,

materiál nesmie byť veľmi mäkký, aby ho pes neprehrýzol, nesmie byť povrchovo upravená tak, aby sa pri žuvaní dostali do tela toxické látky,

mala by byť z jedného kusu, aby pes niektorú časť náhodou neprehltol,

nesmie mať ostré hrany alebo konce, ktoré by sa mohli psovi zakliesniť medzi zuby,

nevhodné sú staré topánky alebo vyradené oblečenie – psík nepochopí, že ide o sviatočné topánky za 300€ alebo o topánky do záhrady, preto by sa hračky nemali podobať na veci, ktoré pes nesmie okusovať a hrať sa s nimi.

Vhodné sú pískacie hračky, uzly z lana, žuvacie predmety vyrobené z byvolej kože,... No šteňa sa zahrá aj s konárikom, ale častejšie s vašimi topánkami, šnúrou od nejakého elektrického spotrebiča, záhradnou hadicou, dekou, obžuje tapety, rozhrabe záhradu... Myslite na to a zabezpečte okolie proti úrazu psíka a zničeniu vašich vecí – vlčiak je demolátor :o)

Krmivo

Či už granule alebo doma pripravená strava, na prvé dni dostanete od chovateľa výslužku v podobe vrecka s krmivom, ktorým bolo šteňa kŕmené. Ak ho nepreferujete, pomaly prejdite postupným pridávaním do pôvodného krmiva na svoju značku granúl alebo varte psíkovi doma sami. No akokoľvek sa rozhodnete, majte doma pripravenú zásobu na prvý týždeň.
Hygienické pomôcky – hrebeň, utierky na labky,...

Psovi zaobstarajte v špecializovanom obchode hrebeň a iné pomôcky. Nezabudnite pripraviť pár handier alebo starých uterákov, kam psíka otriete ak bude mokrý alebo špinavý. Pes musí mať vlastné hygienické pomôcky, oddeľte ich od tých vašich.

Iné

Pripravte si lekárničku pre psa, prípravky proti kliešťom a blchám, dezinfekciu, repelent, visačku s identifikačným číslom psíka (mnohé mestá ju vystavujú až po niekoľkých mesiacoch vlastníctva psa),... Na mnohé veci prídete priebežne. Inú výbavu potrebuje psík chovaný v byte, iné psík v koterci, vonku.