Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravie
Ochorenia
Očkovanie
Cudzopasníci
Choroby ČsV
Veterinár
Anatómia
ŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

 

Cudzopasníci

Aj keď nášho psa češeme, čistíme mu búdu alebo koterec, žije vonku, v lese ho venčíme a aj tam sa stretáva s množstvom cudzopasníkov, ktoré sú viac či menej otravné, ale môžeme sa stretnúť aj s nebezpečnými, ktoré môžu prenášať choroby, či dokonca privodiť psovi smrť. (zdroj foto: efauna.sk, internet).

Cudzopasníky rozdeľujeme na:

Cudzopasný hmyz:

blcha psia

srstiarka psia

voš psia

Cudzopasné roztoče:

roztočník kurací

kliešť obyčajný

zákožka svrabová

svrabovec ušný

kožník psí

Hlístovce:

 

škrkavka psia

machovec psí

svalovec špirálovitý

vlasovka črevná

Pásomnice:

 

 

pásomnica psia

pásomnica hrášková

pásomnica pečeňová

pásomnica ovčia

Motolice:

motolica psia

Cudzopasné prvoky:

toxoplazma obyčajná

kokcídie

bičovky

Cudzopasný hmyz

Blcha psia (Ctenocephalides canis)

Je asi najčastejší cudzopasník psa. Blchy dokážu veľmi dobre skákať, takže sa ľahko prenesú z jedného hostiteľa na druhého. Nie je nič výnimočné, že blchy nájdeme aj na obyčajnom kríženčekovi z dediny, ale aj na psovi z vyberaného chovu. Na psoch parazitujú nie len blchy psie, ale aj mačacie, ktoré paradoxne napádajú psov častejšie, príležitostne je to blcha parazitujúca zajace, ježkov, sliepky, či ľudské blchy. Psie blchy sú hnedočervené, zo strán sploštené a ich telo je veľmi pevné. Vyvíjajú sa z vajíčka a po 5 - 12 dňoch sa vyvinú larvy bielej farby, po 10 dňoch sa zakuklia a po 11-20 dňoch vyjdú z kukly dospelé jedince. Blchy cicajú krv a dožijú sa 3 - 5 mesiacov. Prítomnosť bĺch sa prejavuje zvýšeným škrabaním psa alebo okusovaním postihnutého miesta (pozor, je nesprávne pri každom zvýšenom škriabaní psa ho vykúpať a riešiť problém so zablšením, overte si prítomnosť bĺch, ak ich nenájdete a pes sa škriabe viac ako obvykle, navštívte veterinára). Škriabaním si môže pes narušiť pokožku a môže dôjsť k infekcii, na chrbte môže srsť vypadať a vytvoriť sa chrasty. Typickým miestom je koreň chvosta a pás ťahajúci sa po chrbte až po krk.

Ak k zablšeniu dôjde a dôjde k mohutnému napadnutiu kože, je nutné vyhľadať veterinára. Dospelé blchy sa musia odstrániť, rovnako ako aj vajíčka a larvy, vydezinfikovať miesto pobytu psa, vyliečiť rany a to špeciálnymi prípravkami. V miestach, kde sa pes často pohybuje, môžeme nájsť aj blšie vajíčka, ktoré nelepia, preto voľne padajú na zem. Prípadne pri kontrole kože psa nachádzame blší trus, pripomínajúci makové semiačka. To, či ide naozaj o blší trus zistíte, ak zoberiete vzorku na vatovú tyčinku a roztlačíte ho, trus obsahuje aj nestrávenú krv a tá zanechá hnedočervené sfarbenie nasiaknutej krvi.

Je dôležité blchám predchádzať dezinfekciou miest, kde sa pes zdržuje (napr. Savom a horúcou vodou), pravidelne ho česať a kontrolovať pokožku. Dnes existuje mnoho prípravkov od obojkov až po kvapky, ktoré sú určené na odblšenie, známe pipetky alebo tekutiny v rozprašovači. Samozrejme, sú aj prírodné "domáce" prípravky ako čajový olej. Z komerčných sú to napr. Biokill, Difusil, známejší Frontline, Kiltix,... Každý výrobok má svoje špecifiká pri dávkovaní a účinku a je nutné si riadne prečítať návod. Niektoré prípravky účinkujú hneď na viacero cudzopasníkov, niektoré majú dlhší účinok a je už len na nás, ktorý si vyberieme. Lekárnici a veterinári odporúčajú občas zmeniť značku, pretože niektorí cudzopasníci začínajú byť odolní voči niektorým prípravkom.

Ak došlo k zablšeniu, existujú púdre a kúpele pre odstránenie bĺch, ich lariev a vajíčok, pre šteňatá do troch mesiacov je výber obmedzený, avšak pre staršie psy je ponuka širšia. Ak je pes silne zablšený a nie ste si istí, ako správne postupovať v konkrétnom prípade, vyhľadajte veterinára.

Osobne mám slabé skúsenosti s Frontline (i keď u mnohých zaberá), používame postrek pre zvieratá Biokill, ktorý je účinný aj proti muchám, komárom a pod. Dostupný v špecializovanej lekárni. I keď účinok trvá kratšie, je rozhodne u nás účinnejší ako Frontline.

Srstiarka psia (Trichodectes canis)

Je menej častá ako blcha a aj menej pohyblivá. Ľahko sa dá odhaliť. Živí sa krvou, svoje vajíčka kladie na chlpy psa a po 30 dňoch sa liahnu larvy, ktoré sa pohlavne vyvinú a stávajú sa dospelé. Najčastejšie sú na hlave psa, v okolí očí a papule. Prevencia spočíva v pravidelnom ošetrovaní srsti a zabráneniu pohybu psa v rizikových oblastiach.

Voš psia (Linognathus setosus)
Je veľmi podobná životom aj výzorom srstiarke, živia sa kožným mazom a zrohovatenou kožou. Je pohyblivejšia a šedo bielej farby. Spôsobuje svrbenie pohybom v srsti psa. Na odstránenie používame prípravky ako pri blchách a predídeme im starostlivosťou o srsť.
Cudzopasné roztoče

Roztočník kurací (Dermanyssus gallinae)

Sú žltkavej farby a keď sa nacicajú krvi ich farba sa mení na červenú. Napáda hostiteľa až v noci, kedy saje krv, cez deň sa schováva a opúšťa telo. Parazituje hlavne na vtákoch, hydine a môže prejsť na psa aj človeka. Vyvoláva saním krvi svrbivý zápal kože, ktorý pripomína neskôr ekzém. Navštívte lekára, ktorý predpíše liečbu. Tiež vydezinfikujte miesto, kde sa pes zdržuje.

Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus)

Je veľmi rozšírený na okrajoch listnatých lesov, vo vysokých trávach, parkoch,... V dospelosti cicajú krv len samičky. Pri väčšom napadnutí kliešťami môže byť strata krvi značná, no hlavné nebezpečenstvo hrozí prenosom infekcií, hlavne encefalitída a lymská borelióza. Prejavujú sa skleslosťou, únavou, opuchmi, bolesťami kĺbov, horúčkami, zníženým príjmom potravy,... Kliešťa treba čím skôr odstrániť aj s hlavičkou - ešte pred jeho úplným nasatím, teda do 24 - 48 hod. od prichytenia, čím sa s vysokou pravdepodobnosťou zabráni prenosu ochorení. V dnešnej dobe sa kladie veľký dôraz na prevenciu - po prechádzke v rizikovom priestore psa skontrolujte, kliešť potrebuje nejaký čas na to, aby si našiel miesto. Takže môžeme nájsť kliešťov ešte len "lezúcich" po psovi. Prevenciou proti tomu, aby sa na psoch zachytávali kliešte, sú hlavne rôzne obojky, postreky, pipetky, dokonca i očkovanie proti borelióze, hlavne v zimných mesiacoch. Avšak kliešte začínajú byť aj na túto formu imúnne. Preto je dobré každý rok informovať sa o nových dostupných formách prevencie.

Osobne používam roztoky, ktoré sa nastriekajú na celé telo psa, až je srsť vlhká - mokrá. Majú účinok proti kliešťom, blchám, muchám, komárom,... Účinok je rozhodne dlhší ako u pipetiek. Pri obojkoch je mínusom fakt, že tie kvalitné sú drahé a pri hrách našich psov jednoducho príde k ich poškodeniu. Ak už sa nejaký kliešť v kožuchu psa nájde, je rozhodne najlepšia pomôcka OTOM. Ide o akýsi háčik, ktorým kliešťa podoberiete a krúžením ho vytiahnete - rýchlo, bez rizika a hlavne aj s hlavičkou. Pinzety kliešťa stláčajú a vzniká riziko utrhnutia hlavičky, infekcie,... OTOM je použiteľný aj u ľudí.

Na videu nájdete presný postup a prezentáciu. Osobne používam už len tento spôsob odstraňovania kliešťov, pretože žiadna pipetka, postrek, či iná prevencia nie je 100% a dlhotrvajúca.

Zákožka svrabová (Sacroptes canis)

Je veľmi pohyblivá a spôsobuje svrab, ktorý je prenosný aj predmetmi psa. Pôvodcami svrabu sú samičky, ktoré pod kožou vytvárajú chodbičky, kam kladú vajíčka. Zákožka sa živým mokom z ranky a vypúšťa do nej jedovaté látky, ktoré tvorbu miazgy podporujú.

Prejavuje sa hlavne na menej osrstených miestach ako slabiny a brucho. Spôsobuje svrbenie. Je nutné najprv diagnostikovať chorobu, vzatím vzoriek a liečenie konzultovať s veterinárom. Liečenie pozostáva z kúpeľov nie len psa, ale aj ľudí a zvierat v okolí psa. Je nutné prostredie dezinfikovať.

Svrabovec ušný
Žije na vnútorných plochách zvukovodu a je pôvodcom ušného svrabu, živý sa ušným mazom, no netvorí chodbičky ako zákožka. Pri napadnutí je pes nekľudný, škriabe sa, okolo očí a uší sa tvoria exémy a lupiny. Liečenie určí lekár.
Kožník psí (Demodex canis)

Je pôvodcom ochorenia demodikózy. Pes má prirodzenú obranyschopnosť, ktorá nedovolí premnoženie. Demonikóza je nebezpečná hlavne u šteniat, psov starších alebo oslabených. Na postihnutom mieste pozorujeme malé škvrny s redšou srsťou, ktoré sa rozširujú a spájajú a vytvárajú veľké plochy bez srsti. Na povrchu sa odlupuje vrstvička kože. Prejavuje sa hlavne okolo očí, na nose a hrudných končatinách. Miesto nesvrbí. Demonikóza môže prejsť až do vnútorných orgánov a nie je teda len kožným ochorením. Liečenie určí lekár, no je nutná včasná diagnóza. Predchádzame jej zdravou výživou a dobrou kondíciou psa. Napadnutý pes by mal byť vyradený z chovu.

Hlístovce

Škrkavka psia (Toxocara canis)

Nachádzajú sa v tenkom čreve a živia sa črevným obsahom hostiteľa. Pri silnom napadnutí odchádzajú z tela hostiteľa spolu s trusom. Ak je črevo preplnené, dostávajú sa do žalúdka a pes ich vyvrhne.

K nákaze môže dôjsť tiež požraním tepelne neupraveného mäsa iného hostiteľa. Vajíčka škrkaviek sú veľmi odolné, nezničí ich mráz ani bežné dezinfekčné prostriedky. K ich zničeniu je vhodná vriaca voda, pretože neznášajú teploty nad 60°C a dokáže ich zničiť takisto priame slnečné žiarenie.

U šteniat je typickým príznakom napadnutia škrkavkami nápadne veľké brucho, šteňatá trpia bolesťami a nariekajú, sú ospalé. Škrkavky odchádzajú z tela spolu s trusom alebo sa dostávajú do žalúdku a šteňa ich vyvrhuje. Ďalšími príznakmi je matná srsť, malátnosť, občasné nechutenstvo, hnačky, občasné zvracanie, šteňatá zaostávajú v raste, u dospelých psov to môže byť vychudnutie. Silné napadnutie škrkavkami môže viesť k upchaniu čreva. Objavujú sa takisto príznaky poškodenia pľúc či iných orgánov, napríklad pečene, teda zápal pľúc alebo žltačka.

Na liečenie sa používajú odčervovacie prostriedky v podobe práškov či odčervovacích pást. O odčervení je vhodné sa poradiť s veterinárnym lekárom. Miesto pobytu psa je nutné dezinfikovať.

Najlepším spôsobom prevencie je opakované vyšetrenie trusu psa. Fena by sa mala odčerveniu podrobiť tesne pred nakrytím, šteňatá vo veku 2 - 3 týždňov, a ďalej opakovane každých 14 dní až do veku 5 mesiacov. I u šteniat je nutná pravidelná kontrola trusu. Ochranou je tiež udržovanie hygieny prostredia a následná likvidácia výkalov.
Machovec psí (Ancylostoma caninun)
Machovec psí je pomerne malá hlísta oblého tela, má v ústach zub, ktorým sa prichycuje na črevnú stenu tenkého čreva, čím zraňuje sliznicu. Živí sa krvou a tkanivami hostiteľa.

Silné napadnutie machovcom sa prejavuje páchnucou hnačkou s prímesou hlienu a krvi. Strata krvi potom spôsobuje chudokrvnosť. Ďalšími príznakmi je zápal žalúdka a čreva, chudnutie a celkový úpadok. Môže sa objaviť tiež zápal pľúc či opuchy.

Prítomnosť tohto cudzopasníka je potrebné potvrdiť laboratórnym vyšetrením trusu. Pri pozitivnom náleze vajíčok je nutné vykonať odčervenie, ktoré je nutné konzultovať s veterinárnym lekárom. Odčervenie sa prevádza dvakrát, v odstupu 18 - 35 dní. 

Najlepšou prevenciou je zabrániť psovi prístup do miest, kde sa môžu larvy machovcov nachádzať. Pokiaľ je zistená prítomnosť machovca v truse feny, je potrebné zabrániť šteňatám v cicaní jej materského mlieka.
Svalovec špirálovitý (Trichinella spiralis)
Svalovec špirálovitý je parazit, ktorý je pôvodcom ochorenia trichinelóza. Dospelý parazit žije v čreve hostiteľa. Hostiteľom svalovca sú mäsožravce, všežravce, a môže ním byť i človek.

Hostiteľ sa nakazí požraním surového alebo nedostatočne tepelne spracovaného mäsa napadnutých zvierat, alebo produktov z neho vyrobených.

Prvým príznakom trichinelózy sú črevné problémy, ktoré sa objavujú 1 - 2 dni po nákaze. Na hlave, zvlášť na očných viečkach vznikajú opuchy, na slizniciach sa môže objaviť krvácanie. Výraznosť príznakov je úmerná sile nákazy. Ďalším počiatočným príznakom je bolestivosť svalov, pes nemá mnoho chuti sa pohybovať.

Liečbu je nutné zveriť do rúk veterinárneho lekára, ktorý musí najskôr sérologickým vyšetrením presne stanoviť diagnózu. Potom nasadí príslušné lieky. Tie však zasiahnu iba cudzopasníkov, ktorí sú prítomní v čreve, preto je nutná včasná diagnóza. Pokiaľ sa už larvy zapúzdrili v svaloch, je ich možné ovplyvniť len v počiatočnom štádiu po usadení, neskôr už akejkoľvek liečbe vzdorujú.

Opatrenie pre predchádzanie trichinelóze je veľmi jednoduché, a to nepodávať psovi žiadne pochybné surové mäso. Pretože sú cysty s larvami, ktoré mäso obsahuje, spoľahlivo zničené zmrazením na teplotu -15°C, postačí pred kŕmením surového masa uchovať ho minimálne jeden týždeň v mrazničke.
Vlasovka črevná (Strongyloides stercoralis)
Vlasovka črevná je parazit, ktorý spôsobuje ochorenie, nazvané strongyloidóza. Častejšie sa vyskytuje v teplom zemepisnom pásme. Nenapadá len psa, hostiteľom môžu byť i iné živočíchy a takisto človek.

Nepriamy vývoj znamená, že v čreve hostiteľa sa z oplodnených vajíčok liahnu larvy. Tie sa potom dostávajú spolu s trusom do vonkajšieho prostredia, kde sa potom zvliekajú. Po spárení sa z vajíčok liahnu larvy, ktoré sa zvliekajú a menia sa na larvy, ktoré môžu napadať ďalších hostiteľov. Do tela hostiteľa môžu larvy vniknúť pokožkou, alebo spolu so znečistenou potravou. Pri priamom vývoji sa z lariev, ktoré sa dostanú von s trusom, po zvlečení ihneď stávajú larvy, ktoré priamo napadajú ďalšieho hostiteľa. Črevnou stenou potom prenikajú do ďalších orgánov a ako dospelí jedinci sa usadzujú v čreve alebo v pľúcach.

Príznakom je svrbivá vyrážka. Kašeľ a vykašlávanie svedčí o prítomnosti cudzopasníka v pľúcach. Podľa sily nákazy sa tiež objavujú hnačky, zápchy, chudnutie a pod.

Živé, pohybujúce sa larvy nájdeme v čerstvom truse, sú zameniteľné za larvy iných cudzopasníkov. Liečbu je nutné zveriť veterinárnemu lekárovi. Ochrana spočíva predovšetkým v dodržovaní všeobecných zásad hygieny.
Pásomnice

Pásomnica psia (Dipylidium caninum)

Žije v tenkom čreve hostiteľa a je veľmi rozšíreným cudzopasníkom. Pásomnici slúži ako medzihostiteľ aj blcha.

V jej tele vznikne tzv. hrča obsahujúca hlavičku pásomnice. Keď dospelá blcha napadne psa, vyvolá cicaním krvi a pohybom v srsti svrbenie, pes sa škriabe a hryzie a pritom môže ľahko dôjsť ku prehltnutiu blchy. Do jeho tráviacej sústavy sa spolu s blchou dostáva i hrča, z ktorej sa odlúpi hlavička pásomnice a prichytí sa na sliznici čreva. Spôsobuje svojimi háčikmi jej drobné zranenia, ktoré sa môžu infikovať, tiež vylučuje toxické látky, ktoré môžu spôsobiť chudokrvnosť. Ochudobňuje psa o živiny prijaté potravou. Napadnutie sa prejavuje chudnutím, matnou a zježenou srsťou, zvracaním, hnačkami alebo zápchami. V truse možno pozorovať jej články.

Je nutné psa odčerviť a odblšiť prostredie, v ktorom žije. Dodržiavaním hygieny a pravidelným odčervovaním pásomnici môžeme predísť.

Pásomnica hrášková (Taenia pisiformis)

Vyskytuje sa hlavne v zajacoch či králikoch, ktoré slúžia ako medzihostiteľ. V ich tele sú hrčky s hlavičkami pásomnice. Má rovnaké príznaky ako pásomnica psa a aj sa rovnako lieči. Predchádzame jej prevarením mäsa, ktoré psovi podávame a nie sme si istý jeho pôvodom a čistotou.

Pásomnica pečeňová (Echinococcus granulosus)
U nás sa vyskytuje len vzácne, svojho medzihostiteľa, teda psa, nakazí chorobou echinokokózou. Príznaky nie sú príliš viditeľné, niekedy sa prejaví hnačkou, zažívacími problémami. Napadnutie medzihostiteľa skôr pripomína svojou hrčou nádor. Prejavuje sa nechutenstvom, žltačkou ak napadne pečeň, pri lokalizácii v pľúcach vyvolá dýchacie ťažkosti. Pri podozrení o nákaze ihneď vyhľadáme lekára, ktorý psa odčerví. Echinokokóza sa lieči chirurgický odstránením hrče. Predchádzame jej tepelnou úpravou mäsa a pravidelným odčervením.

Pásomnica ovčia (Coenurus cerebralis)

K napadnutiu dochádza požieraním trusu nakazeného jedinca, hlavne oviec. Prejavuje sa chudnutím, zápchami a hnačkami, občasným zvracaním. Vyvoláva ochorenie cenurózu. Liečbu konzultujte s veterinárom, ktorý psa odčerví. Predídeme jej tepelnou úpravou mozgov medzihostiteľa, teda ovce, ktoré skrmujeme.

Motolice

Motolica psia

Žije v žlčových cestách a prejavuje sa zažívacími problémami, zväčšením pečene, zápalom žlčovodov a žlčníka. Pokiaľ je nákaza slabá, príznaky sa nemusia prejaviť. Je nutné pri príznakoch vyhľadať veterinára, inak jej predchádzame podávaním len dostatočne tepelne upravenými a spracovanými rybami.
Cudzopasné prvoky

Toxoplasma obyčajná

Je pôvodcom ochorenia toxoplazmóza. Pes alebo človek sú len medzihostitelia, konečný hostiteľ sú mačkovité šelmy. Ochorenie môže byť aj zdedené a nemusí sa navonok prejaviť. Prejaví sa skôr u slabých zvierat, napáda vnútorné orgány, čo spôsobuje zvracanie, hnačku, chudnutie, malátnosť, či zvýšenú teplotu, neskôr až zápal pľúc.

Liečenie je zdĺhavé a väčšinou sa u zvierat ani neprevádza, preto je potrebné mu predchádzať skrmovaním tepelne upraveného mäsa, o ktorého pôvode nevieme.

Kokcídie

Spôsobujú ochorenie kokcídia. Do organizmu sa dostávajú infikovanou potravou. Najčastejšie sú napadnuté mladé a slabé zvieratá, prejavuje sa to hnačkami, niekedy aj s prímesou krvi, nechutenstvom, chudnutím, trasením končatín prípadne chudokrvnosťou. Môže sa vyskytnúť horúčka a iné infekčné ochorenie. Ochorenie môže prebiehať zdĺhavo aj bez sprievodných znakov.   

Veterinárny lekár predpíše liečbu a následne je nutné dodržiavať hygienické zásady prostredia, kde pes žije.

Bičovky, Trichomonadea

Sú samostatne pohyblivé a najčastejšie spôsobujú ochorenie giardióza. Žijú v tenkom čreve a živia sa črevnými tekutinami. Šíria sa cystami, ktoré prežívajú v znečistených vodách alebo potrave. V hrubom čreve sa menia na cysty, ktoré sú vylučované do vonkajšieho prostredia.   

Ani väčšie množstvo v tenkom čreve nemusí vyvolať problémy, zvlášť ale u šteniat môže dôjsť k žalúdočným problémom, trus obsahuje hlien a tuk a pes chudne. Typická je porucha vstrebávania tuku. Lekár musí chorobu diagnostikovať a nasadiť liečbu. Ochranou je očkovanie u šteniat vo veku 6-8 týždňov.