Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChovVýživaVýchova
Základy
Socializácia
Hierarchia
Problémy ČsV
Cestovanie
Venčenie
VýcvikVýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

 

Cestovanie so psom

Vlčiaci vo všeobecnosti radi cestujú. Ale treba ich navykať na auto a pohyb auta od mala. Niektorým býva zle, prejavuje sa to nadmerným slinením, zvracaním. Už šteniatku ukážeme auto, jeho miesto v ňom a princíp cestovania - cestujeme za niečím príjemným, na čo sa pes môže tešiť. Aj keď sa so psom cestovať nechystáme v blízkej dobe, je dobré začať s výcvikom a zvykom na auto, klietku, hneď ako je to možné. V budúcnu sa nám nestane, že musíme narýchlo odcestovať a psík nepozná cestu autom. Ak pes reaguje zvracaním na cestu poraďte sa s veterinárom. 

Ak pes reaguje zvracaním, pripravte si veľkú dávku trpezlivosti, vlhčené utierky, dobre umývateľný podklad pod psa a začnite pozvoľna, na krátke, ROVNÉ úseky, bez brzdenia, či prudkých zákrut. Snažte sa psa voziť na príjemné miesta. Je však nutné povedať, že niektorým je zle doživotne, iných to po šteňacom veku prejde celkom.

Či už idete na krátku cestu (len na nové venčovisko), alebo cestujete kilometre (napr. na zahraničnú výstavu), cestu si dobre naplánujte. Dbajte na to, aby pes nebol v prievane, ale aby sa mu dostalo čerstvého a chladného vzduchu!!! Je mimoriadne dôležité, aby bola klietka vetrateľná a pes sa v nej za teplého letného počasia doslova neuvaril. Robte prestávky na venčenie, ochladenie. Poznáte svojho psa najlepšie, či vydrží hodinu, či dve. Šteňa iste potrebuje prestávky viac, než dospelý pes, čo vydrží aj 5 hodín dlhú cestu.

A asi nemusím zdôrazňovať - NIKDY nenechávajte psa v aute samého! Najmä nie, cez leto!!!

Doklady pre vycestovanie

Medzinárodný očkovací preukaz - Pet Pass – je cestovný pas psa, kde sú uvedené základné informácie o psovi (plemeno, pohlavie, dátum narodenia,...), číslo a umiestnenie čipu, údaje o vakcinácii a očkovaniach, ktoré by nemali byť mladšie ako mesiac a staršie ako rok. Tento doklad využijete pri cestovaní do zahraničia.

Čip pomáha pri identifikácii psa na bonitácii, pri prechode hraníc, pri strate,... Obsahuje jedinečné, 12 miestne číslo. Je to 12*2mm veľký valček, z ktorého sa údaje nedajú zmazať. Každý kód začína kódom krajiny pôvodu psa a potom nasleduje samotné číslo psa. Obavy pred "putovaním" čipu deklaruje výrobca ako vylúčené, no stretávame sa aj s tým, najčastejšie sa zosunie čip na hruď. Vyskytli sa aj veľmi vzácne nefunkčné čipy. Kód je možné prečítať len špeciálnymi čítačkami. Čip býva spravidla umiestnený na ľavú stranu krku psa. Zavádza sa injekčne, je to síce nepríjemné a pes môže kňučať, avšak bolesť je podobná ako u bežnej injekcie. Súčasťou čipovania je aj samolepka s číselným kódom, ktorý nalepíme do preukazu pôvodu, Pet passu, či do zápisu šteniat.

Potvrdenie o zdravotnom stave psa – vystavuje veterinár ako súčasť očkovacieho preukazu. Má platnosť mesiac. Budete ho potrebovať pri vstupe na niektoré vybrané akcie. To, či ho budete potrebovať nájdete v propozíciách danej akcie.

Potvrdenie Štátnej veterinárnej správy – vydáva veterinárna správa obce na základe preukazu o dobrom zdravotnom stave psa. Momentálne som sa nestretla s akciou, kde by bolo toto potrebné.

Cesta autom
Je nutné psa zabezpečiť. V prvom rade by malo auto zodpovedať veľkosti psa. Cesta nemá byť pohodlná len pre nás, ale aj pre psa. Najviac sa hodia na takéto účely autá typu combi, s veľkým objemom kufra alebo SUV typ. Ak máme finančné možnosti, existujú prívesy so špeciálnymi boxami pre psov.

Pes by mal byť zabezpečený proti pohybu, vhodná je prepravná klietka. Vhodné sú klietky urobené na mieru nášmu autu a psovi. Pred cestou psa dôkladne vyvenčíme a asi hodinu, dve ho nekŕmime. Vodu musí mať však stále k dispozícii. Počas dlhej cesty robíme prestávky na vyvenčenie. Ak je pes nekľudný a vy nevyhnutne potrebujete psa prepraviť, poraďte sa s veterinárom o ukľudňujúcich prostriedkoch. Na cestovanie autom je nutné psa zvykať od mala a postupne.

Najviac nekľudný býva pes pri cestovaní, keď auto prudko zastavuje a zrýchľuje, keď odbáča. Ak je cesta plynulá a rovnomerná, pes sa väčšinou ukľudní, ľahne si, prípadne zaspí. Rýchle zákruty môžu vyvolať zvracanie aj u psa, ktorý je inak navyknutý cestovať. Preto treba prispôsobiť spôsob jazdy.

Psa prepravuje buď v klasickej klietke, na voľno alebo v prepravke so skosenou hranou. Pred tým je však vhodné psa na klietku samozrejme zvyknúť. (foto od majiteľov Casshera, Balerion, Drogo)

Cesta vlakom, autobusom, metrom
Vlakom a autobusom môžete cestovať so psom len ak má náhubok a na ten ho musíte naučiť. Je to cvik ako každý iný, no predsa len ide o obmedzenie a pes so sebou bude hádzať o zem a vytvárať hollywoodu hodne výkony. Možno budete mať od kovového náhubku modriny na nohách, ale vytrvajte. Mať psa zvyknutého na "košík" je veľká výhra.

Pes potrebuje do autobusu, električky, či metra cestovný lístok. Musí byť na vodítku. Vlčiak vyvoláva rešpekt, v mnohých aj strach, preto musíme mať na pamäti, že nie každému vyhovuje, keď sa mu pri hlave objaví vlčiak. Majte teda psíka pri sebe, najlepšie keď sa uloží na zem. Vlak má plynulú jazdu, neodbáča často ako auto, takže pes nemá tendenciu stále vstávať a kontrolovať situáciu ako v aute. Na vlak zvykáme psa rovnako ako na auto, ak má pes zvyk na auto, vlak by nemal byť problémom, možno len nastupovanie a vystupovanie na strmé a vysoké schody. Autobus a hromadná doprava je trochu zložitejšia, pretože autobus chodí rýchlo a prudko (všetci to poznáme), predchádzajte zraneniu psíka tým, že mu niekto stúpi na labku alebo chvost, že sa pošmykne, alebo do niekoho uderí náhubkom. Držte sa teda bokom, ak je to možné. (foto od majiteľov Obi Wan Malý Bysterec a Balerion)

Cesta lietadlom
Je ťažšia. Pes je odlúčený v nákladnom priestore v klietke. Najprv musíme psa naučiť na klietku. To aby v nej zostal a bol kľudný. V batožinovom priestore lietadla je chladnejšie ako v kabíne, ale to by nemalo robiť vlčiakovi veľký problém. Skôr hluk motorov a odlúčenie. Krátke cesty lietadlom sa dajú riešiť výcvikom, ak je cesta dlhá, poraďte sa s veterinárom. Niektorému vlčiakovi nemusí robiť problém ani niekoľkohodinový let, niektorému už aj dvojhodinový. Sami musíme odhadnúť, na čo náš pes má a na čo ho treba ešte privyknúť. Prepravná klietka musí byť pevná, dobre zabezpečená "vlčiako-odolná" :o) Dnes existuje niekoľko spoločností na transport zvierat a hlavne psov. Zabezpečia úplne všetko, čo je potrebné. Niektoré letecké spoločnosti umožňujú prepravu na palube, no nie všetky. Majú na to vyhradený špeciálny priestor pred sedačkami. O tejto možnosti je však nutné sa dopredu informovať.

Je dobré si pred cestou do zahraničia preveriť podmienky pre vstup, ktoré sa môžu zmeniť. Sledujte výskyt nákazových chorôb. Pes musí mať doklady uvedené vyššie - Pet passport (nestačí očkovací preukaz) a potvrdenie o dobrom zdravotnom stave psa.