Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachO plemenách

Štandard
História
Aký je?
Chov
Výživa
Výchova
Výcvik
Výstavy
Web, knihy, iné


Akí sú Leonbergeri?

Keďže s plemenom len začíname, k ilustráciám a informáciám sa prepracujeme neskôr.

Zopár postrehov, ktoré si dovolím spísať o tomto plemene, aj keď naša sučka má len 16 mesiacov...

Prvotným popudom zakúpiť si toto plemeno, bola hlavne povaha. Aj napriek výborným vlastnostiam hovawarta, sme chceli aj plemeno kľudné, veľké a odolné tak, aby mohlo byť vonku, aj osamote, aj so zvieratami a vhodné do rodiny. V užšom výbere bolo viac plemien. Len spomeniem tornjaka, pyrenejského horského psa, čuvača a podobne.

Nakoniec však rozhodlo aj, priznám sa, oko. Vzhľad Leonbergerov je úchvatný, dych berúci. Farebná kombinácia je môjmu srdcu blízka a ich dobrácky výraz medveďa ma jednoducho dostal. A ich veľkosť je pre mňa ideálna (väčšieho psa už nechcem :)).

Už ako malé šteniatko, je naša prvá Leonka proste výnimočná. Vyrovnaná povaha sa prejavovala od prvých hodín s nami. Nie je taká ostrá ako hovawart, "nestráži" od útleho veku, ale je, ako štandard sám popisuje, spoločníkom celej rodiny. Má milú, ústretovú povahu, mimoriadne rada sa oprie a nechá sa hladkať "do nemoty". Vyhľadáva spoločnosť a verím, že keby nemala hovawarta ako parťáka, bolo by jej veľmi smutno samej na dvore. Miluje byť s nami dnu, len tak ležať a oddychovať.

Miluje jedlo. Veľa jedla! A to je pre niekoho možno aj nedostatok. Objem jedla na deň je skutočne veľký, aby mohla nabrať svoju veľkosť, spapá cca 2kg +- surovej, či varenej stravy. Nevyberá si, zje všetko, vrátanie jedla pre ostatné zvieratá. Skutočný žrút. To sa odzrkadľuje aj na rýchlom raste a naberaní hmoty, čo môže byť pre niekoho ďalším negatívom - obavy z dysplázie, či iných porúch pohybového aparátu. Priberala orientačne 1-1,5kg týždenne, pre mnohých chovateľov "málo", pre veterinárov a mňa vrátane, úplne ideálne. Mala výbornú, športovo štíhlu postavu, nie vychudnutú! Keď som ju porovnala s rovesníčkami bola chudšia, to rozhodne, no mne prišla postava týchto sučiek prekŕmená a nezdravá. Masa - objem, sa dosiahne aj zdravo a časom, dozretím, nie umelým vyhnaním váhy na šialené čísla už v mladom veku. Toto je vec, za ktorou si stojím. Mnohí Leoni sú proste prekŕmení už v útlom veku. Ale... neidem hovoriť nikomu do chovateľstva, každý máme svoj pohľad, smer... Naopak, oproti rovesníčkam je rozhodne vyššia už od mala. Vytiahla sa na 70cm už krátko pred 9tym mesiacom.

Ďalším aspektom Leonbergerov je ich neskutočná otvorenosť ľuďom. Takáto povaha je jednoducho balzam na dušu, i keď som, aj za ten krátky čas, spoznala Leonov plachých (!!!), či zbytočne dominantných, až agresívnych. Extrémy sú všade a socializácia je základom pri každom plemene, to myslím každý majiteľ a chovateľ vie. Naša Lorka je miláčikom všetkých. Miluje hladkanie aj od cudzích, miluje pozornosť a starostlivosť.

Starostlivosť o jej exteriér nie je náročný. Zbytočná a suchá špina zo srsti opadá. No srsť treba česať, aby cirkulovala, aby sa ku pokožke dostával aj vzduch. Má hustú podsadu, čo znamená pĺznutie. Oproti srsti hovawarta - samca - zatiaľ veľmi jednoduchá starostlivosť, no samci Leoni majú rovnako hrivu a je nutné sa o srsť starať riadne a pravidelne, inak sa tvoria ihneď dredy.

Naša Lorka v pravom slova zmysle nestráži. Nechá sa strhnúť hovawartom na pár šteknutí (rádovo tak dve, tri), keď prichádza poštárka, no aj to je skôr len "zo sympatií" k jeho správaniu. Stráži skôr svojim zjavom a kto ju nepozná, sa jej u nás na ulici bojí. Práve kvôli veľkosti. Agresivita jej je neznáma. Avšak, keď do nej na ulici štekajú cudzí psy, vie sa "rozohniť" a šteknúť späť. Preto je na mieste korigovanie, pretože v jej 11 mesiacoch má už 50kg, čo je značná váha na udržanie na vodítku. Výchova je však jednoduchá a povahu má veľmi tvárnu.

Celkovo si ju doma doberáme a s láskou o nej hovoríme ako o našom "zaostalom" šteniatku. Má svoje čaro, to jej jednanie. Je to iné ako temperamentný a energický vlčiak, či hovawart. Rada leží, opiera sa, pohľadom hypnotizuje keď niečo jeme, no stále je akosi "vo svojom inom svete". Rada pozerá na vtáčiky, pozoruje nás pri práci a "zavadzia" tým, že si ľahne rovno do cesty. Ale je neskutočne rada, že je s nami.

Osobne, je to pes za všetky drobné a určite nie je posledným našim Leonom. Verím, že sa dopracujeme postupne aj k samcovi. Isto je v pohlaviach rozdiel a rada info neskôr doplním. Pre mňa je Leon konečne TO PLEMENO, ktoré som tak dlho hľadala, aj keď vlčiak má svoje čaro a hovawart si ukradol moje srdce v neskutočnej miere.